MUDr. Radko Menkyna, známa osobnosť celoslovenského, najmä však bratislavského zdravotníctva a medicíny, sa narodil v Bernolákove 15. októbra 1926 a dožíva sa v plnej aktivite 80 rokov. Promoval na Lekárskej fakulte UK v r. 1952. Ide o neobyčajne aktívnu osobnosť. Sféra jeho záujmov sa týka oblasti liečebnej, organizátorskej, riadiacej, vedecko-výskumnej, publikačnej a prednáškovej (doma i v zahraničí), autorskej i redakčnej. To všetko je u neho prepojené navzájom výraznými prvkami invencie, zmyslom pre spoluprácu a koordináciu. Aj oblasť jeho osobných záujmov je pozoruhodná.
Napriek uvedenému a napriek jeho širokým, hlbokým a spoľahlivým vedomostiam nie je MUDr. Menkyna nositeľom vedeckých a pedagogických hodností a titulov. Nepriaznivé okolnosti mu ich neumožnili získať. Preto na radu akademika L. Dérera, na ktorého klinike pracoval hneď krátko po skončení štúdií, odišiel z Lekárskej fakulty pracovať do mestského zdravotníctva, kde pôsobil najskôr v NsP na Bezručovej ulici, neskôr ako mestský odborník – internista a zástupca prednostu interného oddelenia.
Bol priamym žiakom akad. L. Dérera a spoluautorom jeho prác o biologických rytmoch, ktoré sa citujú dodnes. Podieľal sa spolu s doc. Hupkom a doc. Winklerom na zhotovení prvého elektroforetického prístroja na Lekárskej fakulte UK a na príprave prístroja pre hemodialýzu. Od r. 1967 vykonával funkciu primára interného oddelenia v NsP na Kramároch. Nemocnicu pomenovali neskôr z jeho iniciatívy menom akad. L. Dérera a viedol ju ako riaditeľ 2 roky. MUDr. Menkyna bol riaditeľom Ústavu národného zdravia hl. mesta SSR Bratislavy od r. 1969 do r. 1988. Je tiež spoluzakladateľom Národného centra pre surveillance rezistencie na antibiotiká, ktoré bolo u nás založené v r. 1972 ako druhé v Európe. Bol niekoľko rokov jeho vedúcim. Podieľal sa tiež na založení Národného centra pre pomalé vírusové nákazy (HIV-AIDS).
Vedecky sa orientoval na problémy vnútorného lekárstva, osobitne na urgentné stavy, nefrológiu, homeostázu vnútorného prostredia, na zobrazovacie a bioptické metódy. Spoluvytváral podmienky na uskutočnenie prvej transplantácie obličky na Slovensku, ktorú vykonal v r. 1972 akad. V. Zvara. V oblasti klinickej biochémie sa podieľal na izolácii kyseliny glycyrizínovej, ktorá sa neskôr stala východiskovou látkou pri syntéze kortikoidov. Publikoval vyše 120 odborných pojednaní v domácich i zahraničných periodikách a niekoľko desiatok vedecko-populárnych článkov.
Je spoluautorom viacerých učebníc pre stredné zdravotnícke školy a prvej ucelenej štúdie nefrológie v 5-zväzkovom diele Vnútorné choroby. Pod jeho redakciou vyšli diela: Tabelárium antibiotík (5 reedícií), Antibiotická liečba baktériových infekcií, Penicilíny a cefalosporíny. Bol zakladateľom, zostavovateľom a autorom prvých vydaní Vademecum medici a v jeho ostatnom – šiestom vydaní je jeho generálnym posudzovateľom. Okrem toho sa autorsky podieľal aj na vydaní ďalších knižných odborných publikácií.
Rozsiahla je Menkynova redaktorská činnosť. Je zástupcom vedúceho redaktora Lekárskeho obzoru už 40 rokov. Inicioval a redigoval odborné časopisy pre sestry (Revue ošetrovateľstva a laboratórnych metodík, Ošetrovateľský obzor) a podieľal sa na opakovanom vydaní kolektívnej postgraduálne zameranej knihy Vademecum SZP. Bol tiež členom viacerých redakcií, redakčných rád a edičných komisií.
Z činnosti v odborných spoločnostiach je potrebné uviesť, že bol zakladajúcim členom Čs. internistickej spoločnosti i jej slovenskej pobočky a potom aj ich dlhoročným vedeckým sekretárom. Bol členom výborov Čs. nefrologickej spoločností, Čs. chemoterapeutickej spoločnosti, Medzinárodnej internistickej spoločnosti, Európskej internistickej spoločnosti. Aktívne sa zúčastnil na mnohých podujatiach odborných spoločností domácich a zahraničných (NDR, NSR, ZSSR, USA, Švajčiarsko, Fínsko, Švédsko, Mexiko, Izrael, Francúzsko, Japonsko).
Absolvoval viaceré študijné pobyty, jednak v Prahe (prof. Vančura, prof. Charvát, prof. Brod), v ZSSR (akad. Petrovskij, Moskva), jednak v ďalších štátoch, kde využil možnosť pobytu na pracoviskách významných osobností (prof. Caroli, Nemecko, prof. Daikos, nositeľ Nobelovej ceny, Grécko, prof. Dausset, nositeľ Nobelovej ceny, a prof. Hamburger – prvá transplantácia obličky v Európe, Francúzsko, prof. Medawar, nositeľ Nobelovej ceny, Anglicko), a ďalšie pobyty.
V riadiacej činnosti „vyoral pozoruhodnú brázdu“ jednak v Komisii pre účelnú farmakoterapiu a v Komisii pre dovoz liekov, hlavne však ako dlhoročný riaditeľ Ústavu národného zdravia hlavného mesta Bratislavy a ako člen kolégia postupne 6 ministrov a povereníkov zdravotníctva u nás. Zaslúžil sa o vybudovanie prakticky všetkých „nových“ zdravotníckych zariadení v Bratislave (zdravotnícky komplex na Kramároch vrátane celoslovenských ústavov, nemocnice v Ružinove a v Petržalke, niekoľko polikliník, zdravotnícke sanatória a ďalšie), ale aj inde na Slovensku.
MUDr. Menkyna pôsobil aj ako pedagóg; venoval sa výučbe internej propedeutiky, nefrológie a homeostázy na internej klinike akad. L. Dérera, zúčastnil sa na založení inštitútov orientovaných na postgraduálnu výučbu medicíny a ošetrovateľstva, na ktorých prenášal a skúšal vyše 50 rokov. Podobne bol aktívny viac ako 50 rokov ako vyučujúci a skúšajúci na Strednej zdravotníckej škole MUDr. I. Hálka v Bratislave.
Za svoju činnosť bol MUDr. Radko Menkyna ocenený nielen viacerými zložkami Slovenskej lekárskej spoločnosti (vrátane čestného členstva), ale aj štátnymi a rezortnými inštitúciami.
Samotný výpočet faktov z práce a života MUDr. Menkynu potvrdzuje naše konštatovanie uvedené na začiatku tejto laudácie, že ide o neobyčajne aktívnu osobnosť, ktorej sféra činnosti je mimoriadne široká. Musím tiež uviesť, tak ako pred piatimi rokmi, pri sedemdesiatpäťke MUDr. Menkynu, že ide o človeka skromného, pracovitého, občiansky statočného, všestranne orientovaného a vzdelaného, ktorý ako peší turista niekoľkokrát prešiel celý karpatský oblúk, od Álp v Rakúsku, celý náš karpatský oblúk, od našich Malých a Bielych Karpát až po Transylvánske Alpy v Rumunsku a ďalšie veľhory v Ázii, Afrike a v Amerike. Priatelia sa s ním radi stretávajú, lebo si z týchto stretnutí odnášajú spresnené a nové pohľady na dianie u nás a vo svete.
AD MULTOS ANNOS !
Prof. MUDr. Gustáv Čierny, DrSc.
za Predsedníctvo SLS
Redakcia Lekárskeho obzoru sa zvlášť vrelo pripája ku gratuláciám k jubileu svojho zástupcu vedúceho redaktora. Bez jeho práce si činnosť redakcie nevieme predstaviť, jeho skúsenosti nám nielen pomáhajú v dennej práci, ale nám vždy dokážu vliať novú energiu aj vtedy, keď sa nám zdá, že sa nejaký problém už nedá zvládnuť.
Všetky publikácie v tomto čísle Lekárskeho obzoru a niektoré v nasledujúcom čísle venovali autori jubilantovi.
Veľa zdravia a zachovanie Vášho neutíchajúceho elánu pán primár!
Redakcia, Redakčná rada Lekárskeho obzoru a Zdravotnícke vydavateľstvo Herba
