Nefrológia prispela k rozvoju modernej medicíny oveľa viac, než je o tom lekárska verejnosť informovaná. Bola prvá, ktorá široko zaviedla matematiku a exaktné vyšetrovacie metódy do medicíny (r. 1926 meranie glomerulovej filtrácie pomocou clearance; dotiaľ bola medicína vzácnym umením, ale oveľa menej vedou); prvá vytvorila umelý orgán nahradzujúci jeho funkciu (Kolffova umelá oblička); prvá transplantovala celý orgán (r. 1953) a tým spustila explozívny rozvoj imunológie a takýchto revolúcií v medicíne, ktoré spustila nefrológia by sa dalo vypočítať ešte omnoho viac.

Aj dnešná generácia nefrológov zažila niekoľko „revolučných skokov“ vo vývoji svojho odboru, veď minulo už niekoľko desiatok rokov od doby, keď sme začínali vnikať do tajov nefrológie. V tom čase sa veľa pozornosti venovalo poznávaniu princípov vzniku opakovaných infekcií močových ciest, skúmala sa patogenéza glomerulonefritíd a na podklade týchto poznatkov sa uvádzala do praxe imunosupresívna liečba. Kládli sa základy v diagnostike vrodených vývojových chýb uropoetického traktu, hľadali sa možnosti konzervatívnej liečby chronickej renálnej insuficiencie, ale i nové spôsoby aktívnej liečby zlyhania obličiek (hemodialýza, peritoneálna dialýza, kontinuálne eliminačné metódy...), zlepšovali sa skúsenosti s transplantáciou obličiek ako i s následnou potransplantačnou starostlivosťou. Časy sa však menili, poznatky sa rozširovali, z čoho vyplynuli aj nové záujmy nefrológov – „detských“ i „dospelých“.

„Detskí“ nefrológovia postupne zavádzajú do praxe ultrazvukový skríning vrodených anomálií uropopetického traktu už v novorodeneckom veku, hľadajú varianty optimálnej liečby opakovaných baktériových infekcií močových ciest, venujú sa faktorom, ktoré vedú k progresií nefropatií, napr. skúmanie vzťahu poškodenia drene obličiek a rýchlosti progresie do chronickej renálnej insuficiencie. Zlepšila sa starostlivosť o pacientov v počiatočnom štúdiu obličkovej nedostatočnosti a pred?žilo sa obdobie, keď si terminálne štádium vyžaduje aktívnu liečbu. I pri aktívnej liečbe sa zlepšovali jej možnosti – zaviedla sa do praxe okrem hemodialýzy peritoneálna dialýza aj u najmenších detí, pri akútnych stavoch sa začali využívať kontinuálne eliminačné metódy (CAVH, CVVH).

„Dospelí“ nefrológovia venovali svoje poznatky diabetickej nefropatii, možnosti prevencie jej progresie, čím sa automaticky začali venovať i vplyvu artériovej hypertenzie na funkciu a poškodenie obličiek. Zlepšovali kvalitu aktívnej liečby, pri chronickom zlyhaní obličiek zvyšovali počet dialyzačných stredísk. Rozširovali možnosti zaradenia do dialyzačnej liečby i pacientov s diabetickou nefropatiou či pacientov vyššieho veku.

Aká je nefrológia v súčasnosti?

Významný „revolučný skok“ nastal v ostatných rokoch zavedením štádií chronickej obličkovej choroby (CHOCH) a vypracovaním jednoduchých odporúčaní pri diagnostike a manažmentu jednotlivých štádií. To umožnilo aby sa nefrológia zamerala najmä na prevenciu vzniku nefropatií a oddialenie potreby aktívnej liečby chronickej obličkovej nedostatočnosti (dialýzy a transplantácie). Definovanie štádií CHOCH prekvapujúco prinieslo poznanie, že sú oveľa častejšie, než sme sa domnievali v minulosti (to stimulovalo aj vznik Svetového dňa obličiek), ale aj fakt, že úspešný manažment je predovšetkým v rukách lekárov prvého kontaktu. Sú to oni, ktorí strážia krvný tlak svojich pacientov, včas diagnostikujú diabetes mellitus a diabetickú nefropatiu, infekcie uropoetického traktu atď. a tým bránia progresii CHOCH.

Ovplyvnenie faktorov progresie kvalitnou liečbou – najmä artériovej hypertenzie, diabetickej nefropatie, životného štýlu (vysoký prívod cukrov, živočíšnych bielkovín, obezita) spomalilo progresiu CHOCH. Adekvátna nefrologická starostlivosť si vyžaduje rozšírenie a aplikáciu týchto nových poznatkov medzi širokú medicínsku verejnosť a preto sme toto číslo Lekárskeho Obzoru venovali nefrologickej problematike, najmä prevencii trvalého ireverzibilného poškodenia obličiek.

Contemporary nephrology

Miroslav ŠAŠINKA, Katarína FURKOVÁ