Chronická myeloická leukémia (CML) bola prvá hematologická choroba označená ako leukémia, prvá malignita asociovaná s cytogenetickým markerom a prvá choroba, pri ktorej  našli  fúzny gén v rámci chromozómovej translokácie (2). Špecifickým markerom pre CML je Filadelfský chromozóm (Ph chromozóm), pomenovaný podľa miesta objavenia. Filadelfský chromozóm je výsledok recipročnej translokácie medzi dlhými ramenami chromozómov 9 a 22, t(9;22)(q34;q11). Pri tejto translokácii sa dostanú do kontaktu dva gény: BCR (breakpoint cluster region), ktorý je uložený na chromozóme 22, a protoonkogén ABL (Abelson leukemia virus), uložený na chromozóme 9. Na derivovanom chromozóme 22 vzniká chimerický fúzny gén BCR/ABL. Tento kóduje enzým tyrozínkinázu, zodpovednú za bunkovú transformáciu a leukemogenézu pri CML (5). Pri použití DF FISH sondy  vyšetrením metafázových alebo interfázových jadier rozoznávame v mikroskope. Zlomy v génoch ABL a BCR môžu nastať na rôznych miestach, a preto vznikajú rôzne transkripty a následne aj rôzne proteíny. Medzi najčastejšie transkripty patrí: bcr1/abl2, bcr2/abl2, bcr3/abl2.

Sekundárne aberácie: V priebehu choroby sa môžu vytvoriť sekundárne chromozómové aberácie, najčastejšie ide o trizómiu 8 (+8), izochromozóm 17 (i(17q)), trizómiu 19 (+19) alebo zdvojenie Ph chromozómu (+Ph). Sekundárne aberácie sa vyskytujú u 60 - 80 % pacientov v blastovej fáze  Výskyt prognosticky významnej prídavnej chromozómovej aberácie 9q- u bcr/abl pozitívnych pacientov sa udáva asi v 10 - 15 %. Táto zmena je indikátorom včasného relapsu alebo akcelerácie choroby a deteguje sa FISH metódou.

Genetický monitoring pacientov s CML. V  priebehu špecifickej liečby (inhibítormi tyrozínkinázy - Glivec) sa mení množstvo buniek s Ph chromozómom, ako aj koncentrácia fúzneho génu v periférnej krvi a kostnej dreni. Genetickým vyšetrením je možné kvantifikovať patologický klon a zistiť mieru remisie choroby. V tabuľke 1 sú znázornené vyšetrenia, ktoré sa realizujú v závislosti od štádia choroby. Konvenčné cytogenetické vyšetrenie sa obligatórne realizuje u novo diagnostikovaných pacientov a následne po 6 mesiacoch z vyšetrenia kostnej drene. Medzitým sa karyotyp  vyšetruje  fakultatívne  v trojmesačných intervaloch. Molekulovo-cytogenetické vyšetrenie (FISH)  sa z periférnej krvi realizuje vždy u novo diagnostikovaného pacienta a potom každé 3 mesiace. Každých 6 mesiacov sa vyšetruje aj vzorka kostnej drene. Molekulovo-genetické vyšetrenie  metódou  RT-PCR na kvalitatívne potvrdenie  zlomového miesta sa u novo diagnostikovaných pacientov realizuje  z kostnej drene. Z periférnej krvi sa uskutočňuje v 3. mesiaci liečby a následne každé 3 mesiace, pričom sa porovnávajú  množstvá fúzneho transkriptu v aktuálnej vzorke a z obdobia stanovenia diagnózy. Na kvantifikáciu sa využíva metóda real time PCR (Q-PCR).

ABC of the genetic tests in the management of chronic myeloid leukemia (CML)

Denisa ILENČÍKOVÁ, Darina ĎUROVČÍKOVÁ