Lekársky obzor 5-6/2019

Lekársky obzor 5-6/2019

Lekársky obzor 5-6/2019Editoriál
Vladimir KRCMERY, Roberto CAUDA: Zdravotná starostlivosť o marginalizované skupiny: seniori, siroty, bezdomovci verzus utečenci a migranti        


Pôvodené práce
Daria KIMULI, Maria KOMLOSI, Ivan SZABO et al.: Vysokohorská malária u presídlených utečencov z horských oblastí Kene, Rwandy a Burundi        
Maria HARDY, Marian MARTKOVJAK, Anna BERESOVA et al.: Sú bezdomovci ohrozením verejného zdravia?        

Editorial
Vladimir KRCMERY, Roberto CAUDA: Health care  in marginalized residents: elderly, orphans, homeless rezidents versus refugees and migrants

       
Original papers
Daria KIMULI, Maria KOMLOSI, Ivan SZABO et al.: Highlands malaria among internally displaced refugees in mountain areas of Kenya, Rwanda and Burundi        
Maria HARDY, Marian MARTKOVJAK, Anna BERESOVA et al.: Is the homeless sheltered population a public health threat?         
Hoang CHENG HOIN, Martina BENCOVA, Veronika SLADECKOVA et al.: Reversibility of antibiotic resistance among orphans of genocide survivors with AIDS in 2003 – 2017 in Phnom Penh, Cambodia        
Peri HAJ ALI, Jan BYDZOVSKY, Ladislav BUCKO et al.: Migrants and refugees from Syria and Iraq, via Balkan route are not a public health threat (research note)       

Dear reader,
Here are all the summaries from the Lekarsky obzor journal for citations. Full journal will be available in a few months.

Vážení čitatelia, prinášame Súhrny prác z Lekárskeho obzoru 2/2019 pre Vaše využitie a citovanie. Plnú verziu časopisu nájdete na našich stránkach s niekoľkomesačným oneskorením


HIGHLANDS MALARIA AMONG INTERNALLY DISPLACED REFUGEES IN MOUNTAIN AREAS OF KENYA, RWANDA AND BURUNDI

Vysokohorská malária u presídlených utečencov z horských oblastí Kene, Rwandy a Burundi


Daria KIMULI2,3, Maria KOMLOSI1, Ivan SZABO3, Frantisek BAUER2,3, Marian KARVAJ6, Jana OTRUBOVA2,3, Mario JANCOVIC1,2, Monika JANKECHOVA2, Kristína PAUEROVA1,2, Jaroslava POLONOVA2, Frantisek MATEICKA3, Marian BARTKOVJAK2, Vladimir KRCMERY2,7, Gertruda MIKOLASOVA2, Eva SMREKOVA1, Juraj BENCA2,3, Barbora DURCOVA2,  Dominik DORKO2, Miroslava BEDNARIKOVA3, Miriam SCHIFFERDECKER1,4, Daniela BARKASI1,4, Vitalis OKOTH3 and Michaela MULERA3

1St. Elisabeth University Tropical Programme, Gasura and Rutovu, Burundi
2 Slovak Tropical Institute, SEU, Bratislava, Slovakia
3St. Elisabeth Tropical Programme, St. Lesley College, Eldoret, Kenya
4St. Elisabeth Tropical Programme, Bigugu, Rwanda
5HIA Association and Charles Lwanga Clinic, Buikwe, Uganda
6St. Lesley College, Nove Zamky, Slovakia, EU
7Institute of Microbiology, School of Medicine, Comenius University, Bratislava, SK, EU

SÚHRN
Východiská: Autori v práci sledovali výskyt a klinický obraz vysokohorskej malárie (HLM) v marginalizovanej skupine pacientov žijúcich v nadmorskej výške 2000 metrov a vyššie, ktorí z danej oblasti v horských oblastiach Kene, Burundi a Rwandy nevycestovali.
Patienti a metodika. Posledných 5 rokov bol počet prijatých pacientov vo všetkých 4 CHC (Bigugu, Rutovu, Eldoret) podobný - 8500 – 10000 patientov v každom centre za rok (2010 – 2015). Diagnóza malarie bola určená mikroskopicky (podľa WHO guidelines) a potvrdená  rýchlym diagnostickým testom (RDT), ktorý sa robil presne podľa pokynov výrobcu. Proporcionalita výskytu malárie sa porovnávala v 4 CHCs (Bigugu - Rwanda, uložené 2100 m.n.m.; Rutovu - Burundi, 2000 m.n.m.; Eldoret - Kenya, 2050 m.n.m., Kiziba – Rwanda).
Výsledky. Podiel “pravej” HLM (čo znamená pacientov bez anamnézy cestovania do oblastí s nižšou nadmorskou výškou posledné 2 mesiace) bol v negatívnej korelácii s nadmorskou výškou. Výskyt HLM bol najnižší v HC Bigugu (1,8%) v porovnaní s Eldoret (3,1%) aj Rutovu (4,1%). Rozdiely však neboli štatisticky signifikantné. Vyhodnocovali sa len pacienti s klinickou symptomatológiou, mikroskopicky a RDT pozitívni. Čo sa týka iných infekčných ochorení v záchytných centrách, infekcie dýchacích ciest boli zistené u  42 – 64% všetkých pacientov s najvyššou v koreláciou s nadmorskou výškou v HC Bigugu (Rwanda, 2100 m. a. s.). Z počtu 33 pacientov iba 2 (6,6%) zomreli, 3 (9%) malo ťažkú hypoglykémiu a 31 z  33 pacientov malo ťažkú anémiu.
Záver. Najnižší výskyt HLM bol v CHC Bigugu (Rwanda), ktoré je v najvyššej nadmorskej výške – 2,100 m n.m. (1,8% všetkých vyšetrených). Podiel pacientov s HLM sa zvyšuje v Eldoret, Kenya (3,1%), Rutovu, Burundi (4,1%) a Kiziba – Rwanda (5%). Výskyt HLM koreluje s nadmorskou výškou. Tzv. “pravá” HLM je veľmi zriedkavá, ak vylúčime pacientov, ktorí v anamnéze uvádzajú vycestovanie z vysokohorského prostredia.
Key words: vysokohorská malária.
Lek Obzor (Med Horizon), 68, 2019, č. 4, s. 149 – 150


IS THE HOMELESS SHELTERED POPULATION A PUBLIC HEALTH THREAT?

Sú bezdomovci ohrozením verejného zdravia?


Maria HARDY3, Marian MARTKOVJAK1, Anna BERESOVA3,7, Eliska KNOSKOVA3, Libusa RADKOVA1, Jana OTRUBOVA1,  
Lenka RABAROVA1,7, Alexandra TOPOLSKÁ1, Jaroslava POLONOVA1, Dagmar KALATOVA2, Gertruda MIKOLASOVA1,3,5,
Katarina PROCHAZKOVA1,5, Petra STANKOVA3, Anna LISKOVA1, Mariana MRAZOVA1,5, Michal Valach1,5, Michal OLAH4,5, Vladimir KRCMERY1,6, Maria JACKULIKOVA3, Jaroslava DRGOVA2, Milica PALENIKOVA2,3, Daniela BARKASI1, Bea BUGYIKOVA1, Blanka HOFBAUEROVA1, Miriam SCHIFFERDECKER7, Zuzana HATAPKOVA1 and Robert KOVAC2,3

1St. Elizabeth University Programe for PhD, MHA
2St. John Neumann Institute, Pribram, Czech Republic
3St. Elisabeth Shelter for Homeless Mea Culpa and Vagus, Bratislava Slovakia
4Shelters for Homeless Resoty, Mons. Srholec, Podunajské Biskupice
5Shelter for homeless in St. Louisa de Marillac, Bratislava
6School of Medicine, Institute of Microbiology, Bratislava, Slovakia
7Martin Luther College, SEU, Petrovac, Serbia



Lek Obzor (Med Horizon), 2019, 68(4): 151-152
SÚHRN
Východisko:  Cieľom štúdie je zistiť, či útulky pre bezdomovcov sú rizikom pre obyvateľov a verejné zdravie v Bratislave, v meste s viac ako  500 000 obyvateľmi.
Metódy: Bezdomovci sú v útulkoch v Bratislave vakcinovaní proti 2 hlavným respiračným patogénom – chrípka a tbc. V tejto štúdii sme sledovali výskyt respiračných patogénov v skupine 130 ubytovaných bezdomovcov v dvoch útulkoch v Bratislave a pátrali sme po  multirezistentných patogénoch.
Výsledky:  Iba jeden klient v útulku pre bezdomovcov bol kolonizovaný PRP (0,7%) a iba jeden tbc kontakt sa potvrdil v r. 2017. Žiaden väčší výskyt respiračných alebo gastrointestinálnych infekcií sa nezaznamenal v žiadnom zo sledovaných útulkov.
Záver: Prezentovaná štúdia dokumentuje, že útulky pre bezdomovcov nepredstavujú žiaden zdravotný problem pre obyvateľov Bratislavy a jej verejné zdravotníctvo. Treba však povedať, že hrozba respiračných patogénov je otvorená v prípade bezdomovcov, ktorí sa vyhýbajú útulkom a žijú na uliciach mesta alebo kempujú v okolí.
Kľúčové slová: bezdomovci, respiračné patogény, verejné zdravie, tbc.
Lek Obzor (Med Horizon), 68, 2019, č. 4, s. 151 – 152


REVERSIBILITY OF ANTIBIOTIC RESISTANCE AMONG ORPHANS OF GENOCIDE SURVIVORS WITH AIDS
IN 2003 – 2017 IN PHNOM PENH, CAMBODIA

Reverzibilita antibiotickej rezistencie u sirôt s AIDS po genocíde v Phnom Penh (2003-2017), Kambodža


Hoang CHENG HOIN3,4 , Martina BENCOVA1, Veronika SLADECKOVA1,4, Jirina KAFKOVA3, Andrea KALAVSKA1,
Vladimir KRCMERY4, Frantisek MATEICKA3, Zuzana DUDOVA1, Barbora DURCOVA1, Erich KALAVSKY1, Petra STANKOVA,3, Dagmar KALATOVA2,3, Petra SLAVIKOVA3, Jana OTRUBOVA2,  Marian KARVAJ2, Alexandra TOPOLSKA3, Juraj BENCA1,3,
Michal KUNOSIK3, Anna LISKOVA1,3, Miriama BALAZOVA3, Maria KOMLOSI3, Lenka RABAROVA1,3, Milica PALENIKOVA3,
Blanka HOFBAUEROVA5 and Andrea SHAHUM1,3

1House of family and House of Hope, SEU programmes, Phnom Penh and Sihanoukville, Cambodia
2St. Lesley College, Nove Zamky, SK
3St. Elizabeth University PhD and MSc Program, Bratislava, Slovakia
4Comenius University, School of Medicine, Institute of Microbiology, Bratislava Slovakia
5Martin Luther College, SEU, Bački, Petrovac, Serbia

SÚHRN
Východisko: Cieľom štúdie bolo sledovať dynamiku antimikrobiálnej rezistencie a jej reverzibilitu v skupine detí s AIDS v Kambodži v období rokov 2003 - 2017.
Pacienti: Študovali sme koreláciu medzi antimikrobiálnou (ATB) rezistenciou v súbore 667 bežných  respiračných vzoriek od 140 detí a dĺžku antiretrovírusovej liečby v období r. 2003 až 2017.
Výsledky: Až na 3 deti všetky (98%) deti reagovali zvýšením CD4 po začatí antiretrovírusovej liečby (ART) s následným znížením ATB rezistencie. V skupine sledovaných detí úprava imunitného systému viedla k zníženiu výskytu infekčných epizód respiračných ochorení a proporcionálnemu ústupu multirezistentných bakteriálnych kmeňov.
Závery: Menej časté úžívanie antimikrobiálnej liečby pravdepodobne vedie k nižšiemu výskytu multirezistencie
a k obnove citlivosti respiračných bakteriálnych kmeňov na antibiotiká u HIV pozitívnych sirôt.
Kľúčové slová: HIV, AIDS, antimikrobiálna rezistencia.
Lek Obzor (Med Horizon), 68, 2019, č. 4, s. 153 – 154


MIGRANTS AND REFUGEES FROM SYRIA AND IRAQ,
VIA BALKAN ROUTE ARE NOT A PUBLIC HEALTH THREAT (RESEARCH NOTE)

Migranti a utečenci zo Sýrie a Iraku cez „balkánsku trasu“ nepredstavujú hrozbu pre verejné zdravie (výskumná poznámka)


Peri HAJ ALI1,3, Jan BYDZOVSKY1,4, Ladislav BUCKO1, Kristina PAUEROVA1, Mario JANCOVIC1, Maria JACKULIKOVA1,3,4,
Jose SUVADA1, Katrin ZOLLER1, Daniela BARKASI1, Natasa BUJDOVA1, Lenka RABAROVA1, Alexandra TOPOLSKA2,3,
Monika JANKECHOVA1, Adriana DUDLOVA1, Juraj BENCA1, Michal VALACH1, Marian BARTKOVJAK1, Jana OTRUBOVA1,
Ludmila MATULNIKOVA1, Dagmar KALATOVA1, Jan CULKA3,4, Marian KARVAJ1, Vladimir KRCMERY4,5, Anna LISKOVA1,5,
Petra STANKOVA1, Petra SLAVIKOVA1, Jaroslava DRGOVA1, Milica PALENIKOVA1, Mariana MRAZOVA1,
Miriam SCHIFFERDECKER1, Ferenc BAUER1 and Gyorgi HERDICS1,3

1Migrant and refugee health program of SEU and St. Lesley College, Nové Zámky, Gabcikovo, Slovakia and St. John Neumann Institute, Pribram, Czech Republic
2UNHCR DobovaII, SEUC, Refugee Camp Dobova, Slovenia
3Health post Vamosszabadi and Hegyeshalom, Hungary
4 ICRC (Red Cross) Health posts Nickelsdorf, Austria
5Institute of Microbiology, School of Medicine, Comenius University, Bratislava, and National Centre of ATB Resistance, Nitra, Slovakia

SÚHRN
Východisko: Kríza v súvislosti s pohybom migrantov sa považuje za možnú hrozbu rozšírenia rezistentných baktérií v Európe.
Pacienti a metodika: Asi 319500 utečencov zo Sýrie, Iraku (95%) a Afganistanu (5%) navštívilo zdravotné centrum v Nickelsdorfe (Rakúsko), Hegyeshalom (Maďarsko) so symptomatickými respiračnými infekciami. Orofaryngové vyšetrenia symptomatických pacientov sa ďalej vyhodnocovali na prítomnosť rezistentných patogénov.
Výsledky: Zo všetkých vyšetrení lekári vybrali 6321 (2%) symptomatických pacientov s respiračnou infekciou. 9 z nich malo ťažkú infekciu dolných dýchacích ciest a 599 sa odobrali vzorky na ďalšie vyšetrenie. Boli izolované iba 5 MRSA a 1 Streptococcus pneumoniae rezistentný na antibiotiká (0,9% vs 0,2%) a jeden  multirezistentný kmeň Klebsiella pneumoniae.
Závery: Migranti a utečenci zo Stredného východu nie sú zdrojom multirezistentných patogénov.
Kľúčové slová: utečenci, migranti, zdravie migrantov.
Lek Obzor (Med Horizon), 68, 2019, č. 4, s. 155 – 156


COLONISATION OF MIGRANTS WITH MARINE BUT
NOT HUMAN PATHOGENS IN NORTHERN GREECE REFUGEE CAMPS VERIA AND ALEXANDRIA

Kolonizácia migrantov morskými – ale nie ľudskými patogénmi v utečeneckých táboroch Veria a Alexandria v severnom Grécku


Thomas SIMONEK2,3, Anna LISKOVA1,5, Mariana MRAZOVA1,2, Michal VALACH1, Michal KUNOSIK1,2, Jan BYDZOVSKY1,2, Dagmar KALATOVA1, Helena KALATOVA1, Alexandra TOPOLSKA1,2, Blanka HOFBAUER1,2, Selvaraj SUBRAMANIAM1, Milica PALENIKOVA1,2, Ferdinand SASVARY1,2, Miriam SCHIFFERDECKER1,2, Peri HAJ ALI1,2,3, Görgi HERDICS2, Maria JACKULIKOVA2,3, Barbora DURCOVA1, Veronika TOLNAY1, Ladislav BUCKO1,2, Vladimir KRCMERY4 and Katrin ZOLLER2,3

1St. Elisabeth Univ. Migrant Health Programme, Bratislava,
2St. John Neumann Institute Rescue program for refugees Dobova, Slovenia, Pribram Czech Republic
3UNHCR Camp Veria, Alexandria and Lesbos, Greece
4Institute of Microbiology, School of Medicine, Comenius University, Bratislava, and National Ref. Lab. for ATB Resistance, Nitra, Slovakia

SÚHRN
Východisko: Cieľom štúdie bolo zistiť v skupine utečencov počas ich pobytu v tábore UNHCR či nie sú potenciálnym zdrojom infekčných ochorení, resp. či nie sú kolonizovaní environmentálnymi patogénmi.
Pacienti a metodika: V období od 1. mája 2016 do 30. apríla 2017 (jeden rok) sme vyšetrovali vzorky z dýchacích ciest od všetkých pacientov v dvoch utečeneckých táboroch v severnom Grécku s kapacitou 7000 resp. 500 migrantov, azylantov a utečencov zo Sýrie a Iraku.
Výsledky: Získali sme 501 vzoriek. Nebol zistený žiaden rezistentný respiračný ľudský patogén (ako napr. S. aureus, Candida spp.), ale boli zistené zriedkavé morské baktérie ako Plesiomonas shigelloides, Aeromonas hydrophila a Vibrio vulnificus. Toto veľmi pravdepodobne súvisí s cestou migrantov po mori a prebývaním v prírode. Naša štúdia nepreukázala, že migranti zo Sýrie/ Iraku sú zdrojom rezistentných patogénov.
Kľúčové slová: migranti, utečenci, verejné zdravie, morské bakteriálne kmene.
Lek Obzor (Med Horizon), 68, 2019, č. 4, s. 157 – 158


STRESS RELATED POSTTRAUMATIC SYNDROME WAS THE COMMONEST DISEASE IN THE ACUTE DISASTER SETTINGS, VERSUS CHRONIC LONG-TERM REFUGEES
IN LEBANON AND YEMEN

Stresový posttraumatický syndróm ako najbežnejšia choroba pri akútnej katastrofe versus chronický dlhodobý stress utečencov v Libanone a Jemene


Jozef SUVADA1,3, Thomas SIMONEK1,3, Magdalena SMET1,3, Martina VANDERBERGHE1,3, Mariana MRAZOVA2,
Vladimir KRCMERY1,2, Marian BARTKOVJAK1, Alex TOPOLSKA1, Juraj BENCA2, and Peri HAJ ALI1,3      

1SEU Refugee and Migrant Health Programe in Yemen and Kurdistan
2Slovak Tropical Institute of Slovak Medical University
3St. Charles Foucould Little sisters of Jesus OPD

SÚHRN
Východisko: Vojnové konflikty sú v akútnej fáze spojené s nedostatkom pitnej vody, jedla a tiež rôznymi epidémiami (vyskytujú sa rôzne prenosné choroby ako cholera, týfus, hepatitída, leptospiróza). Pri dlhotrvajúcej kríze sa často vyskytuje psychosociálny stres a s ním súvisiace  ochorenia (diabetes mellitus, hypertenzia, ischemická choroba srdca, astma ai.), ktoré nahradia infekčné choroby.
Pacienti a metodika: Cieľom tohto prieskumu bolo zhodnotiť, ako zvýšený výskyt neinfekčných chorôb súvisí s akútnym a dlhodobým stresom u vojnových utečencov z oblastí voj­nových konfliktov v Jemene, Sýrii a Iraku.  
Výsledky a diskusia: V záchytných táboroch tzv. akútnej fazy po vojenských operáciách ISIS, ktoré zachytávali prúdy utečencov, väčšina ochorení bola neinfekčných, pacienti trpeli na posttraumatickú stresovú poruchu (PTSD), hypertenziu, astmu and diabetes. V „chronickej“ fáze utečeneckých táborov (3. generácia utečencov z vojnových oblastí v Libanone (1960-1999), plus utečenci zo Sýrie a Jemenu (2014-2018)) to bolo 5499 prípadov s neuropsychiatrickými poruchami, PTSD, stresom podmienené neuropsychiatrické choroby, chronická depresia prítomná až u 28% všetkých vyšetrených pacientov.
Závery: Prekvapujúco prevažovali u pacientov neinfekčné choroby a očakávané poranenia a choroby spojené s akútnou fázou vojny, ako napr. znečistené infekcie rán, crush syndrómy, sepsa, dehydratácia a iné sa nepozorovali. Neuropsychiatrické poruchy - PTSD plus stresom podmienené neuropsychiatrické ochorenia a chronická depresia sa vyskytovali až u 28% všetkých vyšetrených pacientov.
Kľúčové slová: utečenci, migranti, zdravie, posttraumatický stresový syndróm.
Lek Obzor (Med Horizon), 68, 2019, č. 4, s. 159 – 161


DECREASE OF TUBERCULOSIS FOLLOWING AND DECLINE OF THE AIDS AFTER IMPLEMENTING PREVENTIVE STRATEGY 2009-2017 IN DISPLACED POPULATION AFTER TRIBAL CONFLICT IN NORTH WESTERN KENYA

Zníženie výskytu tuberkulózy po poklese AIDS po vykonaní preventívnej stratégie 2009-2017 u vysídlenej populácie po kmeňovom konflikte v severo-západnej Keni


Katarina MULAMA1,2, Michaela MULERA1,3, Frantisek MATEICKA1, Tomas RUSNAK1, Iveta GAGOVA4, Peter VASKO1, Mario JANCOVIC1, Kristina PAUEROVA1,4, Barbora SILHAROVA3, Viktor NAMULANDA1,2, Vladimir KRCMERY3, Marian KARVAJ2,
Jose SUVADA1,3, Daria KIMULI1,2 and Vitalis OKOTH1

1Mary Immaculate Centre and VCT centre, Nairobi, Kenya
2St. Elisabeth University, Slovak Tropical Institute, St. Lesley College, Nove Zamky, Slovakia
3Institute of Microbiology of Comenius University, Bratislava, Slovakia
4Naivasha Maternity Clinic, SEU Maternity Health Programme, Naivasha, Kenya

SÚHRN
Východisko: Cieľom štúdie bolo porovnať výskyt typických oportúnnych infekcií vo vysoko endemickom AIDS regióne pred a po intenzívnej účinnej antiretrovírusovej liečbe (HAART). Súčasťou štúdie bolo poradenstvo a testovanie programu VCT.
Pacienti a metodika: Porovnávali sa dve obdobia – 1998 až 2007 a 2008 – 2017, dve dekády incidencie a výskytu oportúnnych infekcií u pacientov s dg AIDS. A) Mary Immaculate Clinic VCT AIDS u vysídlených ekonomických migrantov z vidieka a ostatných častí Kene (skupina 1), 1998 – 2007, začala pred HAART a B) HIV v severnej Keni v Eldored v oblasti  vysídlených obyvateľov po kmeňových konfliktoch v roku 2007 medzi kmeňmi Kalenjin a Luo.
Výsledky: Prvá kohorta pozostávala z pacientov v Mukuru Slums, Nairobi. V období rokov 1998 – 2007 bolo vyšetrených 99 317 pacientov počas ambulantných návštev a v druhej kohorte v Eldoret to bolo 89979 vyšetrení ambulantných pacientov. HIV incidencia bola asi 2100/100 000 v MIC Nairobi a 2080/100 000 v Eldoret v 1998 – 2007, incidencia poklesla signifikantne na 1200 – 800/100 000 v období 2015 – 2017. Pokles AIDS (absolútny počet – 110 v 2009 na 59 v 2017 – teda 1 na 5 – 10 000 návštev) bol spojený s poklesom výskytu  pľúcnej tuberkulózy (TBC) z 37 (2009) na 11 (2017).
Záver: Iba dve atypické oportúnne infekcie sme diagnostikovali u AIDS patientov v severo-západnej Keni na OPD klinike v Eldoret: 1) orofaryngovú candidózu a 2) pľúcnu tuberkulózu. Po roku 2008 nezistili sme žiadny prípad kryptokokovej, toxoplasmovej CNS infekcie ani Pneumocystis jirovecii pneumonia.
Kľúčové slová: AIDS, tuberkulóza.
Lek Obzor (Med Horizon), 2019, 68(4): 162 – 164


SLOW PROGRESSORS AND LATE PRESENTERS OF PEDIATRIC AIDS AMONG STREETCHILDREN SHELTERED
IN PHNOM PENH AND SIHANOUKVILLE, CAMBODIA

Pomaly progredujúci a neskoro sa prejavujúci detský AIDS medzi “deťmi ulice” sústredenými v Phnom Penh a Sihanoukville, Kambodža


Andrea SHAHUM1, 4, Peri HAJ ALI1,4, Maria CHABADOVA1, Erich KALAVSKY1,4, Juraj BENCA1,4, Mariana MRAZOVA2, Silvia DOBRODENKOVA1,2, Selvaraj SUBRAMANIAM2,4, Mario JANCOVIC1,2, Gertruda MIKOLASOVA2, Zuzana DUDOVA2, Vladimir KRCMERY1,3 and Lenka PANDYA1,2

1 House of Family and House of Hope, Phnom Penh and Sihanoukville, Cambodia
2SEUC MsC and PHD programme, Bratislava, Slovakia
3Institute of Microbiology, Comenius University, Bratislava, Slovakia
4 IGAP Vienna and St. Elisabeth University MsC program, Kuala Lumpur, Malaysia

Lek Obzor (Med Horizon), 2019, 68(4):165-167
SÚHRN
Východisko: Pacienti s pomaly progredujúcim ochorením AIDS a tiež neskoro sa prejavujúcim AIDS sú v juhovýchodnej Ázii pomerne zriedkaví, pretože deti vo veku 10-15 rokov bez liečby HIV skoro zomierajú. Cieľom tejto práce bolo preskúmať skupinu detí s AIDS – ktoré majú pomaly progredujúce ochorenie AIDS a tiež neskoro sa prejavujúce. Práca vychádza z programu v Phnom Penh a v Sihanoukville s cieľom porovnať klinické parametre a úmrtnosť detí s AIDS, porovnať klinické parametre a mortalitu k ostatným deťom s AIDS.
Pacienti a metodika: Deti s AIDS a oportúnnymi infekciami, ktoré sa zapojili do nášho projektu, ale začali antiretrovírusovú liečbu príliš neskoro podľa guidelines platných v r. 2003 – 2005 (< 200 CD4 na mm2) sme porovnávali s deťmi s AIDS non-pomaly prezentujúcimi ochorenie.
Výsledky a záver: Pomocou dvoch AIDS pediatrických programov bola v Kambodži zistená v sirotincoch relatívne vysoká časť pacientov s pomaly progredujúcim ochorením bola u HIV-infikovaných sirôt. Mortalita detí s pomaly progredujúcim ochorením je vyššia ako u detí s non-pomaly progredujúcim ochorením a tiež výskyt oportúnnych infekcií bol vyšší v skupine pacientov s pomaly progredujúcim ochorením, včítane HZV a tbc.
Kľúčové slová: HIV u detí, neskoré prejavy, HIV mortalita.
Lek Obzor (Med Horizon), 68, 2019, č. 4, s. 165 – 167


VACCINATIONS AND OTHER TRAVEL MEDICINE PREPARATIONS OF MISSIONAIRES AND HUMANITARIAN WORKERS BEFORE ACUTE TRAVEL FOR TROPICS

Vakcinácia a zdravotná príprava humanitárnych pracovníkov pred akútnou cestou do trópov


Marian BARTKOVJAK1, Vladimir KRCMERY1,2

1 Slovak Tropical Institute of St. Elisabeth University, Bratislava, Slovakia
2 School of Microbiology, Commenius University, Bratislava, Slovakia


Lek Obzor (Med Horizon), 2019, 68(4): 168-171
SÚHRN
Počet pracovníkov rôznych misií a humanitárnych pracovníkov, ktorí odchádzajú do tropických krajín pracovať alebo pomáhať sa stale zvyšuje. Ich zdravotná ochrana  je dôležitá, osobitne keď odchádzajú s urgentnou humanitárnou pomocou bez dostatočného času na prevenciu proti často smrteľným tropickým chorobám, ako sú napríklad tuberkulóza, HIV, malária, žltá horúčka, Ebola, besnota a iné. V tomto minireview načrtávame možnosti bežnej aj akútnej prevencie proti infekčným chorobám humanitárnych pracovníkov plniacich zdravotnícke misie všade na svete.  
Kľúčové slová: humanitárna pomoc, cestovná medicína, cestovná profylaxia, preventívne očkovanie.
Lek Obzor (Med Horizon), 68, 2019, č. 4, s. 168 – 171


 

Scopus

Časopis Lekársky obzor je indexovaný v databáze SCOPUS

Metodické listy racionálnej farmakoterapie

Partneri