Vážení čitatelia, prinášame Súhrny prác z Lekárskeho obzoru 2/2019 pre Vaše využitie a citovanie. Plnú verziu časopisu nájdete na našich stránkach s niekoľkomesačným oneskorením

Dagmar MOZOLOVÁ, Jozef ROVENSKÝ, Marián BERNADIČ: Juvenilný systémový lupus erythematosus      

SÚHRN

Cieľom práce je sumarizovať poznatky o klinike, laboratórnych vyšetreniach, ako aj charaktere autoprotilátok pri systémovom lupus erythematosus a jeho odlišnostiach v detskom veku v porovnaní s dospelými, pretože hranica medzi oboma ochoreniami nie je markantná. Práca odzrkadľuje skúsenosti prvej autorky počas vyše 40-ročnej praxe na poli detskej reumatológie. Podrobné informácie sú doplnené charakteristikou 32 detí s juvenilným systémovým lupus erythematosus. Autori sa venujú možnostiam diferenciálnej diagnostiky v rámci diagnostických kritérií, liečbe a perspektívam. Súčasťou príspevku sú aj 3 klinické kazuistiky s vlastnou obrazovou dokumentáciou.

Kľúčové slová: systémový lupus erythematosus, juvenilný systémový lupus erythematosus, autoprotilátky, neonatálny lupus erythematosus, diagnostika.

Lek Obzor (Med Horizon), 68, 2019, č. 2, s. 43 – 54



Jozef BARINKA, Miroslav KILIAN, Radoslav ZAMBORSKÝ, Roman VAHOVSKÝ: Perilunátne luxácie a luxačné zlomeniny zápästia: porovnanie transfixácie K-drôtmi verzus transfixácie s primárnou sutúrou interkarpálnych väzov  

SÚHRN

Úvod: Perilunátne luxácie a luxačné zlomeniny sú závažné poranenia zápästia a ich neadekvátna terapia vedie k zlým funkčným výsledkom. Cieľom našej práce bolo retrospektívne porovnanie dvoch operačných techník.

Súbor a metódy: Za obdobie rokov 2014 ‒ 2016 sme operovali 21 pacientov s perilunátnymi luxáciami či luxačnými zlomeninami. Všetci pacienti boli muži s priemerným vekom 33,4 ± 11,6 (18 ‒ 59) roka. Priemerná doba sledovania bola 18 mesiacov. Deväť pacientov (skupina A) bolo operovaných otvorenou repozíciou karpálnych kostí a ich transfikáciou K-drôtmi a dvanásť pacientov (skupina B) bolo riešených podobne, pričom sa u nich urobila ešte sutúra roztrhnutých väzov. Vyhodnotili sme rozsah hybností zápästia, Mayo wrist score a zaaznamenali komplikácie. Výsledky oboch skupín sme porovnali pomocou Studentovho t-testu.

Výsledky: Pacienti v skupine A mali priemernú dorzálnu flexiu 34,4 ± 23° (5 ‒ 50°), volárnu 36,2 ± 25° (5 ‒ 65°), radiálnu dukciu 12,5 ± 7° (0 ‒ 15°). Rotácie boli úplné okrem jedného pacienta, ktorý mal deficit rozsahu 45°. Pacienti v skupine B mali priemernú dorzálnu flexiu 60,5 ± 18° (35 ‒ 85°), volárnu 50,5 ± 11° (35 ‒ 75°), radiálnu dukciu 15,8 ± 3° (12 ‒ 20°). Rotácie boli úplné okrem jedného pacienta, ktorý mal deficit rozsahu 40°. Po zhodnotení t-testom bol výsledok štatisticky významný v prípade dorzálnej flexie (p = 0,0154). V skupine A bolo priemerné Mayo wrist skóre 61 ± 20 (10 ‒ 70) bodov. V skupine B bolo 80 ± 11 (65 ‒ 100) bodov. Štatisticky lepší výsledok bol v skupine B, v ktorej sme sutúrovali väzy (p = 0,036). Raz vznikla pseudoartróza os scaphoideum, pooperačná instabilita v šiestich prípadoch.

Záver: Pri porovnávaní skupín pacientov sme došli k záveru, že pacienti po otvorenej repozícii, tranfixácii a sutúre dorzálnych väzov mali lepšie výsledky dorzálnej flexie než pacienti bez prídavnej sutúry väzov.

Kľúčové slová: perilunátna luxácia, poranenie zápästia, zlomeniny os scaphoideum.

Lek Obzor (Med Horizon), 68, 2019, č. 2, s. 55 ‒ 58


  
Oleksandr DOBROVANOV, Karol KRÁLINSKÝ: Podiel prenatálnej diagnostiky v identifikácii vrodených chýb močovej sústavy na Slovensku        

SÚHRN

Východisko: Hlavným cieľom novorodeneckého sonografického skríningu uropoetického systému je nájsť také chyby, ktoré treba riešiť už v novorodeneckom, alebo včasnom dojčenskom veku. Diagnostika vrodených vývojových chýb obličiek posúva do prenatálnej a včasnej postnatálnej diagnostiky. U novorodencov na Slovensku sa vrodené vývojové chyby čiastočne diagnostikujú prenatálnym skríningom. Včasný postnatálny sonografický skríning obličiek sa v súčasnosti vykonáva na všetkých novorodeneckých oddeleniach. Efektivitu včasného postnatálneho skríningu dokazujú mnohé štúdie. Podiel prenatálnej diagnostiky na diagnostikovaní vrodených chýb močovej sústavy sa v Slovenskej republike zatiaľ podrobnejšie nesledoval. Cieľom nášho úsilia bolo retrospektívne zistiť podiel prenatálnej diagnostiky v diagnostikovaní vrodených chýb močovej sústavy v Slovenskej republike v priebehu posledných desaťročí.

Súbor a metódy: V spolupráci s Národným centrom zdravotníckych informácií sme zistili štatistické údaje o podiele prenatálnej diagnostiky v diagnostikovaní vrodených vývojových chýb močovej sústavy za roky 1995, 2000, 2005, 2008 a za roky 2013 – 2016. Údaje za vybrané roky boli vybrané a poskytnuté z Národného registra vrodených chýb.

Výsledky: Za vybrané roky sme zistili, že percentuálny podiel prenatálnej diagnostiky vrodených vývojových chýb močovej sústavy stúpol z 13,3 % roku 1995 do 29,1 % v posledných rokoch. Existujú určité problémy v evidencii vrodených vývojových chýb, najmä kombinovaných.

Záver: Prenatálnou diagnostikou v súčasnosti na Slovensku sa diagnostikuje len štvrtina vrodených vývojových chýb močovej sústavy, čo svedčí o tom, že prenatálna diagnostika v Slovenskej republike ešte nie je dostatočne vyvinutá. Na základe spracovaných údajov konštatujeme, že skutočnou a najväčšou výhodou prenatálnej diagnostiky vrodených vývojových chýb močovej sústavy v súčasnosti je možnosť urobiť včasné postnatálne dosledovanie a začať príslušnú liečbu.

Kľúčové slova: obličky, postnatálna diagnostika, prenatálna diagnostika, skríning, Slovensko, sonografia.

Lek Obzor (Med Horizon, 68, 2019, č. 2, s. 59 – 62



Martina ZAVACKÁ, Jana POBEHOVÁ, Peter ZAVACKÝ, Mária MAJERNÍKOVÁ: Angiochirurgický manažment pacientov zaradených do dlhodobého dialyzačného programu        

SÚHRN

Najčastejšou diagnózou, ktorá vedie k zlyhaniu obličiek, je diabetická nefropatia. Výskum bol retrospektívny a observačný; pozostával z epidemiologickej kohorty v liečbe mimotelovou eliminačnou metódou v rámci 18 FMC dialyzačných stredísk na Slovensku. Inklúznym kritériom bol dovŕšený vek 18 rokov a zaradenie do dlhodobého dialyzačného programu. Pacienti dialyzovaní cestou artériovenóznej spojky majú oproti respondentom s centrálnym žilovým katétrom o 43 % vyššiu šancu prežitia už rok po zaradení do pravidelnej dialyzačnej liečby nezávisle od veku, pohlavia, nutričného stavu, času stráveného na dialýze. Funkčná artériovenózna fistula je významným prediktorom prežívania v hemodialyzovanej populácii, nezávisle od sociodemografických parametrov a závažných komorbidít.

Kľúčové slová: artériovenózna fistula, permanentný katéter, dialyzačný program, dialyzačný prístup.

Lek Obzor (Med Horizon), 68, 2019, č. 2, s. 63 ‒ 66



Helena GBELCOVÁ, Tereza TUHÁRSKA, Daniel BÖHMER: CRISPR/Cas – lekár v zálohe         

SÚHRN

CRISPR/Cas je prirodzene sa vyskytujúci adaptácie schopný dvojzložkový imunitný systém prokaryotických organizmov zabezpečujúci ich rezistenciu voči cudzím genetickým elementom. S objavením tohto systému sa vynárajú aj nové možnosti liečby onkologických, infekčných a monogénovo podmienených ochorení. Pripravená prehľadová práca opisuje štruktúru systému CRISPR/Cas, mechanizmus jeho fungovania, možnosti jeho využitia v medicínskej praxi a zároveň predkladá etické a bezpečnostné otázky, ktoré s využitím systému CRISPR/Cas súvisia.

Kľúčové slová: CRISP/Cas, editovanie genómu, mutagénna reťazová reakcia, antibiotiká, antivirotiká, antiparazitiká, chemoterapeutiká.

Lek Obzor (Med Horizon), 68, 2019, č. 2, s. 67 – 72



Viliam MOJTO, Anežka CHLÁDEKOVÁ, Mária KOMLÓSI, Gabriela TIMÁROVÁ: Diabetická neuropatia         
SÚHRN
Diabetická neuropatia je skupina klinických syndrómov, ktorých podstatou je difúzne alebo fokálne poškodenie periférnych somatických alebo autonómnych nervových vlákien, následkom metabolickej poruchy pri diabetes mellitus, ak sa vylúčia iné príčiny neuropatie. Jej výskyt závisí od dĺžky trvania diabetu a dlhodobej úrovne metabolickej kontroly. V článku poukazujeme na dôležitosť diagnostiky neuropatie autonómneho nervového systému. Predkladáme pohľad na etiopatogenézu, diagnostiku, klasifikáciu a možnosti liečby neuropatie a jej komplikácií.
Kľúčové slová: diabetická neuropatia, autonómna neuropatia, diagnostika, klasifikácia a liečba neuropatie.
Lek Obzor (Med Horizon), 68, 2019, č. 2, s. 73 – 77.


Databázy

Časopis Lekársky obzor je indexovaný v databáze SCOPUS

zapísaný v medzinárodnom výbore ICMJE  


Metodické listy racionálnej farmakoterapie

Partneri