Lekársky obzor 1/2011

Časopis Lekársky obzor 1/2011. Ročník 60.

Editorial

Dana FARKAŠOVÁ: Slovenská zdravotnícka univerzita v r. 2011/Slovak Medical University in 2011         3
Igor RIEČANSKÝ, Miroslav ŠAŠINKA: 60. ročník Lekárskeho obzoru/Medical Horizon 60th anniversary         4

Juraj Payer, M.D., PhD., Assistant professor 80 years

Významný slovenský lekár urológ, špecializovaný na detskú urológiu, mnohoročný vedecký sekretár Sloven­skej urologickej spoločnosti SLS, vedecký pracovník, zástupca primára, prednosta Oddelenia detskej urológie DFN v Bratislave, úspešný prednášateľ a publicista, zakladateľ a budovateľ Kliniky detskej urológie v Sanáa (Jemen), zaslúžilý reprezentant slovenskej urológie a detskej urológie v zahraničí a v zahraničnej spisbe, úspešný operatér rozdeľovania siamských dvojčiat, do­cent MUDr. Juraj Payer, CSc. sa dožil vzácneho životné­ho jubilea, svojich osemdesiatin, v zdraví, životnej pohode, plánov do budúcnosti.

Juraj Payer sa narodil v lekárskej rodine 9. augusta 1930. Starý otec, otec, sestra, syn a vnuk boli a sú povolaním lekári. Maturoval na I. štátnom gymnáziu na Grösslingovej ulici v Bratislave r. 1948, na LF UK v Bratislave bol promovaný v r. 1953. Už ako poslucháč LF UK pôsobil ako pomocná vedecká sila na Ústave normálnej a topografickej anatómie LF SU v Bratislave. Tu po promócii začal svoju pedagogickú, odbornú a vedeckovýskumnú činnosť v rokoch 1954 – 1959 ako odborný asistent pod vedením prof. MUDr. Milana Kratochvíla, DrSc., potom do r. 1963 bol sekundárnym lekárom Urologického oddelenia Ústavu tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach.

V r. 1963 sa vrátil na LF UK v Bratislave a ako vedecký pracovník pôsobil vo Výskumnom laboratóriu chirurgickej patofyziológie – vedúcim tam bol prof. Milan Kratochvíl, DrSc. Súčasne pracoval ako ordinár – urológ na Klinike detskej chirurgie DFN. V rokoch 1975 – 1990 pracoval vo funkcii zástupcu prednostu Urologického oddelenia ÚTRCH v Podunajských Biskupiciach. MUDr. Juraj Payer r. 1966 získal hodnosť kandidáta lekárskych vied, za docenta bol menovaný r. 1990. V r. 1990 bol ustanovený za prednostu Urologického oddelenia DFN Bratislava-Kramáre. Jubilant úspešne pôsobil v zahraničí, v rokoch 1966/67 na Urologickej klinike v Innsbrucku, r. 1986 založil, viedol a budoval Urologickú kliniku v Sanáa. Našu urológiu prezentoval prednáškami na početných kongresoch, sympóziách a konferenciách v zahraničí. Docent Payer bol vzdelaním všeobecný urológ, špeciálne sa však zaujímal a venoval problematike a otázkam urológie detského veku. V tejto činnosti zaznamenal významné, pozoruhodné domáce aj medzinárodné úspechy.

Publikačná a prednášková činnosť Doc. Payera je bo­hatá zameraním i výsledkami vedeckovýskumnej práce. Najaktívnejšia a najintenzívnejšia bola v období pôsobenia vo výskumnom laboratóriu chirurgickej patofyziológie DFN. Musíme uviesť štúdie intrahepatálneho cievneho riečiska a sledovanie hemodynamiky solitárnej obličky bezprostredne po kontralaterálnej nefrektómii. Táto tematika bola aj podkladom jeho habilitačnej práce, mala široký ohlas v domácej a hlavne v zahraničnej spisbe. Z počtu 72 publikácií bolo 31 uverejnených v indexo­vaných zahraničných periodikách. Úspešnosť jeho vedec­ko­výskumnej činnosti sa odrazila v citovanosti uverejnenej v Science Citation Index – 52- krát, 9 citácii mal v za­hraničných učebniciach a monografiách. Bol členom kolektívu, ktorý v r. 1976 obdržal Cenu Európskej urologickej spoločnosti za prácu o dvojdobej plastike mužskej močovej rúry.

Docent Payer mal všetky odborné, vedeckovýskum­né, pedagogické, organizačné, morálne a osobnostné predpoklady na inuaguráciu za univerzitného profesora. Žiaľ, v dobe, v ktorej sme žili, sa to nerealizovalo.

Jubilant zdôrazňoval nevyhnutnosť multidiscipli­nárneho prístupu pri riešení ťažkých vrodených chýb urogenitálneho traktu detí. V úzkej spolupráci s nefro­lógmi sa podieľal na projekte postnatálneho skríningu obštrukčných uropatií. Zaviedol unikátnu endoskopickú liečbu vezikoureterového refluxu u detí aplikáciou auto­lógnej krvi. Táto metóda pozitívne zasiahla do vtedy platných algoritmov liečby. Položil tiež pevné základy pri liečbe hypospádie penisu. Jubilant činnosť prednostu Oddelenia detskej urológie DFN ukončil roku 2001. Do r. 2003 bol konzultantom a svoje skúsenosti odovzdával a radil svojim nasledovníkom.

Na záver treba konštatovať, že docent MUDr. Juraj Payer, CSc., je významný urológom, špecializovaný na urológiu detského veku, zaslúžil sa nielen o rozvoj vednej disciplíny urológie na Slovensku. Jeho činnosť mala a má pozitívny ohlas aj v zahraničí, je uznávaným odborníkom. MUDr. Juraj Payer roku 1966 získal hodnosť kandidáta lekárskych vied. Za docenta bol menovaný na LF UK v Bratislave roku 1990. Roku 2005 mu prezident SR udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

Ctený a vážený jubilant, do budúcich rokoch Ti prajeme zdravie, radosť zo všetkého čo sa Ti podarilo realizovať. Prajme Ti, aby si nikdy nežialil za tým, čo Ti osud odoprel.

Michal Valent, Michal Horňák, Vladimír Polák

V Trenčíne-Záblatí bolo 18.1. 2011 v slávnostne otvorené Univerzitné vedecko-výskumné pracovisko s lineárnym urýchľovačom Slovenskej zdravotníckej univerzity. Otvorenie tohto pracoviska bolo zavŕšením etapy sfunkčnenia pracoviska a zároveň začiatkom čin­nosti jeho jednotlivých častí. Na otvorení sa zúčastnili členovia vedenia Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave vedení rektorkou prof. PhDr. Danou Farkašo­vou, CSc., čestný rektor SZU prof. MUDr. Ján Štencl, CSc., generálny riaditeľ elektrotechnického výskumného a projektového ústavu a.s., doc. Ing. Jozef Buday, CSc., prorektor pre informatizáciu Trenčianskej univerzity, doc. Ing. Oto Barborák, CSc., generálny riaditeľ KERA­MING s.r.o., Dušan Jasečka a ďalší hostia.

Pri slávnostnom prestrihnutí pásky, symbolizujúcim otvorenie pracoviska vyjadrila rektorka SZU prof. PhDr. Dana Farkašová, CSc., potešenie nad spustením pracoviska do prevádzky. Poďakovala sa všetkým, ktorí sa pričinili o to, že SZU získala vysoko špecializované a zároveň na Slovensku ojedinelé pracovisko. Pri tejto príležitostiosobitne vyzdvihla úlohu čestného rektora SZU, vtedy rektora SZU, prof. MUDr. Jána Štencla, CSc., ktorý bol iniciátorom získania a dobudovania priestorov pre Slovenskú zdravotnícku univerzitu.

„Univerzitné vedecko-výskumného pracovisko sa svojím potenciálom stávadôležitou súčasťou Slovenskej zdravotníckej univerzity“ povedala rektorka SZU prof. Farkašová a dodala, že aj „jeho umiestnenie v Trenčíne ho predurčuje na rozvoj spolupráce s domácimi univer­zitami a ďalšími partnermi“. Pracovisko svojím poslaním v oblasti vedy a výučby bude mať eminentný záujem na účasti v domácich azahraničných projektoch. Práve tu sa využijú „výborné kontakty z členstva v medzi­národných organizáciách“, potvrdila rektorka SZU prof. Farkašová.

Cieľom činnosti univerzitného vedecko-výskumného pracoviska bude predovšetkým rozvinúť vývojové progra­my v oblasti využívania zdroja ionizačného žiarenia – elektrónového zväzku na modifikáciu materiálov a látok v oblasti zdravotníckej techniky, potravinárskeho prie­myslu a biológie.


Martin Urmanič,
Andrea Fialová

Viera FÁBRYOVÁ, M.D., PhD., assistant professor  – an anniversary

Pri vstupe do nového roku 2011 sa naskytá milá povinnosť zablahoželať p. doc. MUDr. Viere Fábryovej, CSc., významnej osobnosti slovenskej hematológie a transfúziológie a odb. redaktorke časopisu Lekársky Obzor k významnému životnému jubileu.

Doc. MUDr. Viera Fábryová, CSc., sa narodila 10. januára 1951 v Bratislave. V r. 1975 ukončila štú­dium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Začala pracovať ako asistentka na Katedre urológie LFUK, kde sa zaoberala výskumom v oblasti protinádorovej imunity pri nádoroch urologického systému. V r. 1977 nastúpila na I. internú kliniku Nemocnice s poliklinikou akad. Lad. Dérera, výučbovú základňu Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v Bratislave ako odborná asistentka. Popri klinickej a pedagogickej činnosti sa s veľkým záujmom venovala výskumnej činnosti v oblasti anémií a chorôb sleziny, ktorá bola v popredí vedeckého záujmu zakladateľa SZU, významného internistu a hematológa prof. MUDr. Dionýza Diešku, DrSc., prednostu kliniky. Výskum metabolizmu erytrocytov ju podnietil k hľada­niu laboratórnej spolupráce vo Výskumnom pracovisku STU v Bratislave, kde metódou magnetickej rezonancie sledovala zmeny membránovej ATP erytrocytov v sku­pinách anémií rôznej etiológie. Za prioritné výsledky bola práca a publikácia s výsledkami v r. 1985 ocenená Slovenskou internistickou spoločnosťou.

Na uvedenom pracovisku vykonala aj atestáciu I. a II. stupňa z vnútorného lekárstva a na Katedre hematológie a transfúziológie atestáciu z tohto odboru. V r. 1986 nastúpila pracovať do Nemocnice s poliklini­kou Staré Mesto v Bratislave ako primárka Oddelenia hematológie a transfúziológie, ale jej vedecko-výskumná spolupráca zameraná na problémy vrodených hemo­lytických anémií pokračovala v spolupráci s KHT v Bra­tislave. V r. 1987 ukončila ašpirantúru na tému Anémie pri chronických chorobách pečene a v r. 1988 ukončila rezortnú výskumnú úlohu Hematologické poruchy pri chronickom alkoholickom poškodení pečene. V 80. ro­koch 20. storočia spolupracovala na výskume záchov­ných operácií sleziny.

MUDr. Viera Fábryová absolvovala niekoľko štu­dijných pobytov v zahraničí, v r. 1988 vo Švajčiarsku v nemocnici v Bazileji v centre pre transplantácie kostnej drene a v r. 1989 – 1993 pobyt v hemoglobínovom laboratóriu v Aarau, kde sa zúčastňovala na výskume hemoglobinopatií a niektorých trombocytových porúch. V r. 1995 nadviazala spoluprácu s transfúznym centrom v Inselspitali v Berne a v r. 1996 s rakúskym Červeným krížom vo Viedni.

Od r. 1995 pôsobila ako primárka Oddelenia hematológie a transfúziológie vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou akad. Lad. Dérera v Bratislave, neskôr pokračovala v rovnakej funkcii v tom istom zariadení na Klinike laboratórnej medicíny. V r. 2001 – 2003 vypracovala a uviedla do činnosti projekt Transfúzneho centra v spolupráci so slovenským a rakúskym Červe­ným krížom. Projekt neskôr splynul s Národnou transfúz­nou službou. Vo svojej výskumnej činnosti sa naďalej zaoberá až dodnes vrodenými poruchami hemoglobínu, najmä zmapovaním beta-talasémií na území Slovenskej republiky a podieľa sa aj na výskume leukocytov v Inštitúte pre experimentálnu farmakológiu Slovenskej akadémie vied. V súčasnosti pracuje ako hematologička v Nemocnici sv. Michala v Bratislave.

Od r. 1996 vyučovala hematológiu na Trnavskej univerzite na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce, kde sa v r. 2008 habilitovala ako docentka v odbore laboratórnych vyšetrovacích metód. Súčasne sa podieľa na pedagogickom procese aj na Slovenskej zdravotníckej univerzite a na Vysokej škole sv. Alžbety v Bratislave.

Je autorkou 30 vedeckých publikácií ako prvá autorka, v rade ďalších ako spoluautorka. Vypracovala kapitolu hematológie a transfúziológie do pripravovanej publikácie Interná propedeutika. V r. 2007 vydala monografiu Beta-talasémie a v tom období vychádza jej ďalšia publikácia Anémie – diagnostika a liečba v praxi. Aktívne sa zúčastňuje prednáškami na odborných domá­cich a zahraničných podujatiach a svojou obdivuhodnou literárnou aktivitou aj v oblasti populárno-kultúrnej tlače (vydala vlastné zbierky poézie) veľmi úspešne pracuje ako odborná redaktorka časopisu Lekársky obzor v Bratislave.

Vážená pani docentka, milá Vierka, uplynuli vyše tri decénia našej veľmi úzkej odbornej a vedeckej spolu­práce. Tvoje vzácne charakterové vlastnosti oceňujú Tvoji blízki priatelia, kolegovia a spolupracovníci. Do ďalšej životnej dráhy Ti prajeme veľa zdravia, pracov­ných úspechov a osobného šťastia.

Ad multos annos!

Prof. MUDr. Adriena Sakalová, DrSc.

Is the medicine on the web... Medicine?

V priebehu vývoja v čase pojmy a výrazy v jednotlivých jazykoch nadobúdajú nové významy. Tento vývoj ovplyvňuje hovorená reč, jazyk v médiách, literatúra, umenie. Na významy slov, ich posuny i na novotvorbu slov vplýva rozvoj vedných a spoločenských disciplín, i cielené inštitucionálne ovplyvňovanie jazyka.

Okrem sémantických posunov sa mení aj gramatika, syntax, štýly, ktorými sa hovorí. V nedávnej minulosti aj Slovensko inštitucionalizovalo úradný jazyk, ako je to v Európe bežné. Vo Francúzsku sa každoročne zverej­ňuje zoznam nových slov. Uveďme aspoň jeden príklad. V mnohých jazykoch sa zaužíval výraz CD-ROM. Vo francúzštine sa už zaužívalo nové slovo mužského rodu: (le) cédérom. U nás existuje zaužívané cédéčko, ktoré prišlo z Ameriky cez Česko.

Najmasívnejší vplyv na jazyk má v súčasnosti internet. Vznikajú desiatky nových pojmov, ktorým by pred niekoľkými rokmi nik nerozumel. V minulom storočí sa nedalo nikam preklikať, nedalo sa nič vy­gúgliť, nedalo sa zasejvovať, ba ani len preposlať.

Vzniká húština nikov, blogov, spamov, džankov (alebo junkov?). A ako je to s medicínou na webe?

Medicínu si dnes ťažko možno predstaviť bez angličtiny alebo ďalšieho spomedzi niekoľkých málo svetových jazykov, ako je nemčina, španielčina, talian­čina či francúzština. Je to práve kvôli internetu, ktorý je obrovskou svetovou – aj medicínskou – knižnicou. Internet je v prvom rade anglický, aj napriek tomu, že sám ponúka automatické multilingválne preklady, ktoré sa čoraz viac zdokonaľujú.

Kliknutie na medicínu či vyhľadanie cez kľúčové slovo medicína vás však paradoxne nezavedie nevyhnut­ne k medicíne. Ba často vás zavedie úplne inam. S väčším či menším prekvapením zistíte, že existuje ájúrvédska medicína, alternatívna medicína, manuálna medicína, integrovaná medicína, germánska nová medicína, tradičná čínska medicína, estetická medicína, holistická medicína, klasická medicína... Ďalšia húština pojmov, ktoré majú nové významy. Niektoré z týchto pojmov sú medicína, iné sú blízke medicíne, ďalšie však nemajú s medicínou nič spoločné.

Webové strany o medicíne – či o medicínach s rozličným významom – vedú štátne a verejnoprávne inštitúcie, obchodné firmy, farmaceutické firmy, webové noviny, no často ich vedú jednotlivci – nadšení lekári, farmaceuti, obchodníci, niektoré vedú pôvodne stavební či elektrotechnickí inžinieri, magistri i ľudia bez medi­cínskeho vzdelania. Vynára sa i pojem podvodníkov či šarlatánov.

Internet je všeobecný komunikačný nástroj, ktorý sám osebe neobsahuje ani pravdu, ani nepravdu. Medicínski pracovníci dobre poznajú bezpečné cesty k informáciám na webe. Laikom neostáva nič iné, ako byť ostražití a kritickí. Jednou z úloh odbornej verejnosti je aj udržiavanie takejto ostražitosti a kritickosti.

Štefan Hrušovský
Miroslav Šašinka

Partneri