Súhrn

Fajčenie cigariet je rizikový faktor mnohých chronických neinfekčných civilizačných chorôb. Okolo 70 % fajčiarov chce a pokúša sa prestať fajčiť. Aby mohli takýmto pomôcť, mali by zdravotnícki pracovníci, hlavne lekári, poznať základné prin­cípy liečby tabakovej závislosti.  Liečba zahŕňa nielen nefarmakologické, ale aj farmakologické metódy zanechania fajčenia. Autori opisujú ich hlavné princípy, vychádzajúce z medicíny založenej na dôkazoch. Liečba tabakovej závislosti predstavuje extrémne výhodný aj ekonomicky efektívny spôsob zníženia prevalencie chorôb súvisiacich s fajčením a predčasných úmrtí.

Kľúčové slová: tabaková závislosť  a jej liečba – zanechanie fajčenia.

Summary

Tobacco smoking is the risk factor of many non-communicable diseases. About 70% of smokers want and try to stop smoking. In the order to help them the health workers, mainly physicians have to know the basic principles of tobacco dependence treatment. This treatment involves not only non pharmacological but also pharmacological therapeutic met­hods of smoking cessation. Authors describe the main principles of the tobacco dependence treatment on the basis of the evidence base medicine. This treatment is effective and also cost-effective method to decrease the prevalence of tobacco associated diseases and premature deaths.

Key words: tobacco dependence, treatment smoking cessation.

 

Úvod

Podľa epidemiologických výskumov okolo 70 % fajčiarov chce prestať fajčiť (13, 23, 24), ale len okolo 5 % fajčiarov je dlhodobo úspešných v zanechaní fajčenia bez poradenstva a/alebo farmakoterapie, len silou svojho rozhodnutia a pevnej vôle (19). Preto samotní fajčiari stále viac požadujú odborné rady od svojich lekárov a zdravotníkov. Stanoviť pravidlá pre optimálny liečebný postup tabakovej závislosti nie je jednoduché, lebo spô­sob liečby závisí od mnohých faktorov a často vyžaduje modifikáciu podľa aktuálnej situácie a najmä osobnosti fajčiara a sociálnych pomerov. Skúsenosť však ukazuje, že nedostatočná erudícia niektorých lekárov, zdravotníkov a liečiteľov vedie často k postupom nezodpovedajúcim súčasným liečebným trendom, ktoré sú založené na vedeckých dôkazoch. V konečnom dôsledku majú takéto neodborné postupy nepriaznivý vplyv na postoj a mo­tiváciu fajčiara k liečbe a tým vedú aj k jeho nepriaznivej zdravotnej a životnej prognóze.

Z hľadiska prevencie najmä chronických civilizač­ných chorôb, ich priebehu a komplikácií je obzvlášť dôležitý aspekt ovplyvnenia globálneho, celkového rizika zdravých osôb a aj pacientov. Ak si u chorých napr. s vysokým krvným tlakom alebo s dyslipidémiou nevieme predstaviť, že by neužívali antihypertenzíva, statíny, u pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc bronchodilatanciá, tak fajčiarsku závislosť ako chronickú recidivujúcu chorobu a súčasne silný rizikový faktor mnohých ochorení lieči len nepatrný zlomok lekárov. Preto tento príspevok podáva základný prehľad možností liečby tabakovej závislosti.

Fajčenie ako psychosociálna a drogová závislosť

Tabaková závislosť je uvedená ako samostatný stav v Medzinárodnej klasifikácii chorôb Svetovej zdravotníc­kej organizácie (SZO) – MKCH 10 ICD-10) – F17 (18) a v Diagnostickom a štatistickom manuáli Americkej psychiatrickej spoločnosti – DSM-IV (4). Tabaková závislosť je chronická, recidivujúca (chronicky relapsu­júca) choroba, ktorá skracuje život polovici fajčiarom. Jej základom sú psychosociálna/behaviorálna a fyzická (drogová, nikotínová) závislosť.

Fajčenie sa začína ako psychická závislosť a postup­ne sa asi u 85 % fajčiarov zväčša do 2 – 3 rokov vyvíja fyzická – somatická (drogová) závislosť. Psychosociálna a behaviorálna závislosť sa začína vo veku okolo 14 rokov a toto naučené spravanie sa ďalším fajčením fixuje. Znamená to, že fajčiar prežíva určité situácie s cigaretou a vytvára si tzv. fajčiarske stereotypy. Drogová závislosť od nikotínu je klasickou drogovou závislosťou, ktorá pomer­ne rýchlo vzniká a závisí od typu nikotíno-acetylcholino­vých receptorov v mozgu, ktoré sú z cca 50 % geneticky podmienené. Fyzická – somatická závislosť znamená teda adaptáciu organizmu na nikotín. Ak sa táto adaptácia naruší vynechaním dávky, zjavia sa abstinenčné príznaky. Práve vznik nikotínovej závislosti je spolu s genetickými a psychosociálnymi faktormi zodpovedný za pokračo­vanie pravidelného fajčenia (6, 28).

Mechanizmus účinku nikotínu, ktorý je súčasťou nikotínovej závislosti, možno veľmi stručne načrtnúť takto: nikotín sa preferenčne viaže na neurálne nikotínové acetylcholínové (nACh) receptory v CNS, hlavne na ?4?2-nikotínové receptory v mozgu vo ventrálnej tegmen­tálnej oblasti (VTA). Primárny je subtyp ?4?2-receptorov, stimuluje aktivitu sprostredkovanú týmito receptormi s účin­kom na mezolimbický dopaminergný systém s ná­sled­ným vyplavením neurotransmiterov, hlavne dopamí­nu. Väzba nikotínu na ?4?2-receptory vedie k uvoľneniu dopamínu v nucleus accumbens a práve dopamínu sa pripisuje hlavná úloha a zodpovednosť za určitý pocit odmeny, blaha, slasti u fajčiara po vyfajčení cigarety. Ide o neurálny mechanizmus, ktorý je podkladom na upevnenie návyku fajčenia a pocitom odmeny pociťova­nom po vyfajčení cigarety (2, 17).

Stupeň nikotínovej závislosti určuje indikáciu a stra­tégiu liečby, odhad abstinenčných príznakov a aj prognó­zu liečby. Na spresnenie stupňa závislosti sa používa Fagerströmov test nikotínovej závislosti (Fagerström Test of Nicotine Dependence) (8).

Komplexný manažment liečby tabakovej závislosti

Koncepcia liečby fajčenia vychádza z definície, že fajčenie je psycho-sociálna/behaviorálna a fyzická (dro­gová, nikotínová) závislosť. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie manažment zahŕňa behaviorálne a farmako­logické intervencie, ako sú krátke odporúčania a po­radenstvo, intenzívna podpora a podanie liekov, ktoré pomáhajú znížiť alebo prekonať závislosť od tabaku.

I. Nefarmakologická liečba a intervencie

Nefarmakologická liečba zahŕňa psychosociálnu podporu, ovplyvnenie sociálno-psychologických väzieb a zvládnutie behaviorálnych postupov (12, 15, 16, 20, 26, 27). Poradenský proces v poradni na odvykanie od fajčenia je podrobne zachytený v komplexnej práci Ochabu a Tótha (20), preto opíšeme len niektoré aspekty nefarmakologickej liečby tabakovej závislosti alebo často používaného výrazu – odvykania od fajčenia (20).

Intenzívna psychosociálna podpora môže byť individuálna alebo skupinová. Mala by zahŕňať nácvik schopností zvládnuť konkrétne situácie. Môže to byť model, ktorý obsahuje niekoľko (3 – 5) hodinových stretnutí v priebehu jedného až troch mesiacov. Odpo­rúča sa viac využívať skupinovú liečbu, lebo je efektívnej­šia s ohľadom na náklady, aj keď fajčiari preferujú individuálnu liečbu. Cieľom liečby je úplná a dlhodobá abstinencia. Čím je liečba intenzívnejšia, komplexnejšia a použije sa viacero metód, techník a postupov, tým je účinok vyšší. Medzi nefarmakologické spôsoby odvykania od tabaku patrí pevná vôľa, rady lekára a krátke interven­cie, poradenská činnosť, pomocné a motivačné materiály a behaviorálna liečba. Sú efektívne najmä u fajčiarov s vysokou motiváciou prestať fajčiť (28, 29). Fajčiar musí získať presvedčenie, že pozitíva spojené s nefajčením sú väčšie ako problémy spojené s odvykaním. Nie je vhodné používať vyjadrenie formou „nie“ (nesmiete, nemáte, nechcite, nedodržiavate,...), pre každého je ťažké vyrov­nať sa len s obmedzeniami.

Fajčiari majú často pocit, že fajčenie patrí k ich ži­votu a nevedia si predstaviť život bez neho. Prestať fajčiť znamená zbaviť sa aj ďalších návykov, musia hľadať nové riešenia problémových situácií, musia zmeniť životný štýl. A zmena životného štýlu patrí medzi najťažšie realizo­vateľné zmeny v praxi. Aby fajčiari nemali pocit, že iba strácajú, je potrebné im ponúknuť vhodné alternatívy (30).

Stanovenie dňa D a kompletnej abstinencie od tohto dňa

Najdôležitejšie je dospieť k presvedčeniu, že treba prestať fajčiť. Pred stanovením dňa D lekár s fajčiarom rozoberie motívy spojené s rozhodnutím prestať fajčiť. Fajčiarovi treba pomôcť zvoliť si na to najvhodnejší deň. Je užitočné, aby stanovený deň vopred oznámil ľuďom vo svojom okolí a požiadal ich o podporu. Fajčiara treba informovať aj o možných abstinenčných symptó­moch. V prípade, že nie je informovaný a tieto príznaky sa zjavia, môže sa zľaknúť, ako aj stratiť dôveru v liečbu, pretože pozná len zisky, ktoré zanechanie fajčenia prináša. Príznaky vrcholia v prvom týždni po zanechaní fajčenia a behom 3 až 4 týždňov sa zmierňujú. U niektorých fajčiarov však môžu pretrvávať aj 6 mesiacov i dlhšie. Všetky príznaky sa dajú zmierniť farmakologickými aj nefarmakologickými spôsobmi. Pre poučenie treba zhodnotiť predošlé skúsenosti s pokusmi prestať fajčiť – čo pomohlo, čo zlyhalo, identifikovať pravdepodobné problémy v čase odvykania a spôsoby ich prekonania. Uvádzame stručný prehľad vybratých behaviorálnych techník.

Záznamy o fajčení – sebamonitorovanie. Všeobec­ne platí, že úspech riešenia problému závisí aj od toho, koľko sa o probléme vie. Jednou z ciest, ako sa fajčiar dozvie viac o svojom fajčení, je zaznamenávať si napr. čas, kedy dostal chuť na cigaretu alebo fajčil, čo práve robil, čo cítil. Zapisovaním poruší svoj fajčiarsky stereotyp a je pravdepodobné, že chuť na cigaretu sa zníži. Zistí, pri akých problémoch či v akých situáciách fajčí, pretože tieto situácie sú pre neho rizikové. Ich poznanie a uve­domenie ho nasmeruje, aby sa im vyhýbal, prípadne hľadal vhodné formy riešenia na ich zvládnutie.

Averzívne postupy. Cieľom týchto postupov je zmeniť cigaretový dym na averzívny, t. j. odpudzujúci podnet. Averzívne postupy znižujú najmä psychickú závislosť od nikotínu. Skrytá senzibilizácia. Lekár vedie fajčiara k tomu, aby si každý raz, keď si potiahne z cigarety, predstavil odpudzujúcu udalosť, napr. vracanie.

Sústredené fajčenie. Lekár inštruuje fajčiara, aby fajčil bežným tempom a sústredil sa na negatívne pocity, ktoré súvisia s fajčením. Zadržovanie dymu. Lekár poučí fajčiara, aby zadržiaval dym v ústach a sústredil sa na negatívne pocity (odporná chuť v ústach, podráždenie slizničného povrchu). Rozbíjanie fajčiarskych stereo­typov. Táto metóda vyžaduje zmysel pre humor. Fajčiar si napr. oblepí škatuľku cigariet náplasťou, po vyfajčení jednej cigarety si ju omotá inak. Škatuľku cigariet možno tiež umiestniť na najvzdialenejšie miesto.

Technika listu. Základom tejto techniky je nehovoriť si „už nikdy nebudem fajčiť“. Je oveľa jednoduchšie, keď si fajčiar sľúbi, že niečo urobí, ako to, že niečo neurobí. Najprv si treba sľúbiť „predtým, ako si zapálim, otvorím a prečítam si tento list“. Fajčiar si napíše svoj list vtedy, keď má silnú motiváciu prestať fajčiť. Do listu vloží všetky dôvody, ktoré mu pomôžu nezapáliť si, ak bude mať chuť. Do obálky vloží spolu s listom emotívne veci, ako napríklad fotografie detí, tých, ktorých má rád, alebo – fotografiu poškodených pľúc. List bude len jeho a nikto ho nemusí vidieť. Môže si ho poslať, aby z listu s poštovou známkou a dátumom mal autentický pocit. List potom stále nosí so sebou. List je účinnejší ako sľub už nikdy nefajčiť, pretože tento sľub obvykle postupne slabne. Čím dlhšie nosí tento list, tým je účinnejší.

Prestať fajčiť je individuálne rozhodnutie, ale na túto náročnú úlohu a na dosiahnutie úspechu by fajčiar nemal byť sám. Treba mu pomôcť vytvoriť čo najvhodnejšie prostredie pre zanechanie fajčenia, zmeniť životný štýl vrátane spôsobu stravovania a zvýšenej pohybovej akti­vity. K tomu všetkému je potrebné odstrániť z dohľadu popolníky, zapaľovače, zápalky, škatuľky cigariet a fotografie, na ktorých sú fajčiari (najmä tie, na ktorých je on), vyvetrať a poriadne vyčistiť miesta, kde fajčil: dom, kanceláriu, auto, nenechávať si škatuľky cigariet v rezer­ve, namiesto toho si nechať poruke nikotínovú náhradu, stretávať sa spočiatku s priateľmi nefajčiarmi, vyhýbať sa situáciám, ktoré zvádzajú k zapáleniu cigarety, spočítať si, koľko peňazí za rok prefajčil, počas prvých dní si všímať všetky blahodarné účinky nefajčenia: dýchanie, chuť a čuch, financie. Pri nervozite spojenej s chuťou na cigaretu treba sa niekoľkokrát zhlboka nadýchnuť a vydýchnuť, po nádychu zadržať dych, žuť žuvačku bez cukru, snažiť sa byť neustále niečím zamestnaný, zamestnávať svoje ruky, vybrať si nejakú činnosť, ktorá pomôže žiť bez cigarety. Podporou je aj zanechanie fajčenia spoločne s niekým ďalším, dodržiavanie odporúčaní.

Dôležité faktory pri zanechávaní fajčenia – strava. Pre riziko zvýšenia hmotnosti v súvislosti s nefajčením (zníženie metabolizmu), pre obnovu chuťových a ču­chových schopností a proti nahradeniu tabaku jedením treba odporučiť: vyhýbať sa káve, alkoholu, čokoláde, vysoko energetickým výrobkom – zvyšujú túžbu fajčiť, po jedle si namiesto kávy dať čaj, minerálku alebo ovocnú šťavu, zvýšiť konzumáciu ovocia, zeleniny, vitamínov, tekutín. Pri túžbe fajčiť pomôže pohár vody, ovocie, obyčajná žuvačka bez cukru, zelenina.

Cvičenie. Zvýšená fyzická aktivita a šport znižujú túžbu po nikotíne, uvoľnené endorfíny prinášajú radosť a klesá riziko hmotnostného prírastku. Zvýšenú fyzickú aktivitu treba zakomponovať do zmeneného životného štýlu tabakového abstinenta.

II. Farmakologická liečba drogovej závislosti

Súčasne s realizáciou intenzívnej podpory v indi­kovaných prípadoch je potrebné odporúčanie farma­ko­logickej liečby s jasným vysvetlením a návodom na užívanie. Pri liekoch na predpis je nevyhnutné dodržať kontraindikácie ich podania a monitorovať ich vedľajšie účinky.

a) Náhradná terapia nikotínom.

Na potlačenie vzniku abstinenčných príznakov, sa využívajú preparáty, ktoré poskytujú alternatívny prísun nikotínu do organizmu – náhradná terapia nikotínom – NTN. Pretože neuspoko­jujú fajčiara do takej miery ako cigarety, je ich možné po určitom čase vysadiť. Úspech určuje pevná vôľa, ale lieč­ba s NTN spolu s podporou lekára môže znamenať užitočnú pomoc. Preparáty sú voľne dostupné v lekár­ňach a fajčiar si liečbu hradí sám. Patria medzi ne nikotínové žuvačky a náplaste, v zahraničí sú ešte dostup­né nikotínové inhalátory, nikotínové nazálne spreje, nikotínové sublingválne tablety, nikotínové pastilky. Kontraindikácie NTN: aktívny peptický žalúdočný vred, ťažká angína pectoris, nedávno prekonaný infarkt myokardu, vážne dysrytmie, ezofagitída, tehotenstvo, alergia, ochorenie sánkového kĺbu pri žuvačkách, generalizované kožné ochorenie pri náplasti.

Stratégia zanechania fajčenia prostredníctvom postupnej redukcie počtu vyfajčených cigariet za deň sa môže uplatniť u fajčiarov, ktorí nie sú pripravení úplne prestať fajčiť a majú silný stupeň nikotínovej závislosti. Jedným z najvýznamnejších faktorov v tomto ohľade je motivácia, resp. jej dostatočná úroveň, ktorá vedie k zmene správania. Každá zmena správania vrátane ukon­čenia fajčenia nepredstavuje jednorazový a okamžitý dej, ale ide o dlhodobý proces, tzv. transteoretický model zmeny, ktorý možno rozdeliť do niekoľkých fáz (5, 9, 16, 27). Táto stratégia môže slúžiť ako medzistupeň k do­siahnutiu trvalej abstinencie.

b) Farmakologická liečba beznikotínovými liekmi

Bupropion – (ZYBAN) – účinný liek na pomoc pri liečbe tabakovej závislosti sa zaviedol v r. 1996. Nie je to nikotínová náhrada, je to antidepresívum. Bupropion obsahuje 150 mg amfebutamonihydrochloridum v jednej tablete s predĺženým uvoľňovaním. Pôsobí na receptory centrálneho nervového systému, na dopamínové a noradrenergné mechanizmy, ktoré sa podieľajú na vzniku závislosti od nikotínu. Znižuje túžbu po nikotíne a sprievodné abstinenčné príznaky. Burpropion pomáha fajčiarom prekonať psychickú nerovnováhu a depresie, ktoré sa pri odvykaní často vyskytujú. Liečba musí prebiehať pod dozorom lekára a trvá v priemere 7 – 9 týždňov. Je nevyhnutné nielen poznať, ale aj dodržať kontraindikácie a nepriaznivé kombinácie s inými liekmi, aby sa predišlo výskytu vážnych nežiaducich účinkov. Je dôležité monitorovať celú liečbu. Pred jeho indikovaním je nutné venovať zvýšenú pozornosť anamnéze a cel­kovému vyšetreniu fajčiara. Liek je na predpis, ale cenu si hradí sám pacient.

Vareniklín (varenicline, Champix) je prvý liek, ktorý bol cielene vyvinutý len na liečbu tabakovej závislosti (2, 10). Vareniklín je parciálnym agonistom ?4?2-nikotín- acetylcholínových receptorov. Pôsobí na subtypy recep­torov ?3?4 a slabo na ?3?2 a ?6. Je plným agonistom ?7-receptorov (3, 17). Jedna tableta obsahuje 0,5 alebo 1,0 mg vareniklínu vo forme tartrátu. V EU bol registro­vaný v r. 2006 pod názvom Champix, v USA pod názvom Chantix. Vareniklín má duálny mechanizmus účinku. S vysokou afinitou a selektívnosťou sa viaže na neurálne nikotinové acetylcholínové receptory – na ?4?2 subtyp receptorov a stimuluje aktivitu nimi sprostredkovanú, ale na významne nižšej úrovni ako nikotín (2, 17). Nadviaza­ním sa na tieto receptory vykazuje agonistickú aktivitu s účinkom na mezolimbický dopaminergný systém. Parciálnou stimuláciou uvoľňovania dopamínu vyvoláva efekt dostatočný na zmiernenie túžby po cigarete a abstinenčných príznakov (účinok agonistu). Prednost­ným obsadením ?4?2-receptorov však zároveň bráni nikotínu (pri zapálení si cigarety), aby sa na receptory nadviazal, a tak stimuloval uvoľňovanie dopamínu – antagonistická aktivita, čo vedie k zmierneniu posilňo­vania návyku a pocitu blaha pri fajčení. Vareniklín teda na jednej strane zabraňuje abstinenčným príznakom z ne­dostatku nikotínu (uvoľní sa určité množstvo dopamínu), na strane druhej znemožní obvyklý pocit odmeny po vyfajčenej cigarete, teda podporuje vyhasínanie okruhu odmeny (po zapálení cigarety nedochádza k pocitu pôžitku, spokojnosti) (1, 7, 10, 11, 17, 21, 25).

Iná liečba. V liečbe tabakovej závislosti možno odoporúčať aj klonidín a nortriptylín, avšak v praxi sa používajú zriedkavejšie pre častejší výskyt nežiaducich účinkov. Prínos ostatných liekov, ako aj akupunktúry na úspešnosť liečby nebol v kontrolovaných súboroch štatisticky významný, má účinnosť placeba – 2 – 5 %. Nádejnou cestou sa zdá byť liečba pomocou vakcín.

c) Kombinovaná farmakologická liečba

Pri použití náhradnej liečby nikotínom je niekedy potrebné doplniť ju náplasťami aj žuvačkou, najmä v stresových situáciách, pri vzniku neodolateľnej chuti na cigaretu, aby sa rýchlo zvýšila koncentrácia nikotínu.

Počet žuvačiek by nemal presahovať 3 – 4 žuvačky 2 mg. Niektorí autori odporúčajú aj kombinácie náplasť so sprejom alebo náplasť s inhalátorom.

Laps a relaps

Tabaková závislosť je chronická relapsujúca choroba, pri ktorej neexistuje jeden spôsob liečby alebo interven­cie účinný pre všetkých fajčiarov. Relaps je návrat jedinca k fajčeniu po určitom čase nefajčenia. Medzi hlavné nebezpečné situácie podporujúce relaps patrí fajčenie v domácnosti, na pracovisku, priatelia – fajčiari, stresové situácie, zlá nálada, alkohol, káva. Väčšiu predikciu relap­su signalizujú výrazné abstinenčné príznaky, ako je napr. túžba po cigarete, anxieta a depresie. Všetky abstinenčné príznaky môžu byť príčinou relapsu. Prírastok na hmotnos­ti, najmä u žien, môže byť psychickým motívom relapsu.

Relaps, tak ako aj pri iných závislostiach, je najväč­šou príčinou poklesu dlhodobej úspešnosti liečby tabakovej závislosti. Kým po mesiaci liečby je úspešnosť okolo 50 – 60 %, tak po jednom roku sa znižuje na

20 – 30 %. Na prevenciu relapsu je potrebné rozvíjať u fajčiara schopnosti predchádzať rizikovým situáciám a zvládať ich, najmä učiť sa predpokladať vznik týchto situácií a vedieť sa im vyhýbať, učiť sa kognitívne stratégie, ktoré znížia úroveň negatívnych emócií, dosahovať  zmeny v životnom štýle, ktoré zredukujú stres, zlepšia kvalitu života alebo navodia príjemný stav, ako aj učiť sa kognitívne behaviorálne aktivity pre zvládanie nutkania k fajčeniu. Každému fajčiarovi treba dobre a opakovane vysvetliť mechanizmus a účinky liečby, ako aj adekvátne očakávanie jej výsledku. Je výhodné doplniť vysvetlenie aj malým letáčikom (psychologické balenie – letáčik). Poučenia šité na mieru každého fajčiara by mali byť vždy doplnené aj behaviorálnym poradenstvom s dôrazom na zmenu životného štýlu.

Laps (alebo pošmyknutie) je krátkodobé zlyhanie a vrátenie sa k cigarete na krátky čas (1 – 2 dni). Príčinou lapsu môžu byť najmä stresové situácie na pracovisku alebo doma, nehovoriac o tom, že už samotné zanecha­nie fajčenia je stresujúce pre dlhodobého fajčiara. Na zvládnutie stresu sú vhodné relaxačné cvičenia, nácvik relaxačnej techniky na lepšie zvládanie stresových situácií, napr. cvičenia na hlboké dýchanie a cvičenia na uvoľne­nie svalstva. Každý môže využiť k relaxácii to, čo mu najväčšmi vyhovuje a relaxuje ho. Môže to byť teplý kúpeľ, príjemná relaxačná hudba, ale aj šport, plávanie, záhradkárstvo. Asertívne správanie tiež pomáha zvládať stresové situácie. Na druhej strane je prospešné nielen zvládať a ovplyvňovať stres, ale, ak je to možné, vedieť sa aj vyhnúť stresovej situácii.

Záver

Svetová zdravotnícka organizácia, Rámcový doho­vor na kontrolu tabaku (ratifikovala ho aj SR), ako aj Európska únia odporúčajú, aby každý zdravotnícky sys­tém poskytol liečbu tabakovej závislosti založenú na vedeckých dôkazoch. Behaviorálna a farmakologická liečba by sa mali stať štandardnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti s čo najširšou dostupnosťou. V každom prípade by sa mala prijať skutočnosť, že terapia tabakovej závislosti je bežným liečebným postupom, ktorý rozhodne nie je vyhradený špecializovaným cent­rám, ale ktorý by, naopak, mal mať v rukách lekár v každodennej praxi – praktický lekár, internista, kardio­lóg, pneumológ, onkológ, lekár verejného zdravotníctva a ďalší (12-14, 22). V niektorých krajinách sveta štát aj zdravotné poisťovne finančne podporujú liečbu nikotí­novej závislosti, pretože táto liečba predstavuje extrémne výhodný aj ekonomicky efektívny spôsob zníženia  výskytu chorôb a predĺženia života nielen pacientov, ale aj zdravých ľudí.

Basic principles of the tobacco dependence treatment

Elena KAVCOVÁ 1, Igor ONDREJKA 2
(Z 1Kliniky TaPCH UK JLF a MFN, Martin, prednostka prof. MUDr. E. Rozborilová, CSc., 2Psychiatrickej kliniky JLF UK a MFN, Martin, prednosta doc. MUDr. I. Ondrejka, PhD.)

 


Partneri