Súhrn

Artériová hypertenzia v gravidite je celosvetovo hlavnou príčinou materskej, fetálnej a neonatálnej morbidity a morta­lity. Etiopatogenéza tejto choroby nie je doposiaľ uspokojivo objasnená. Preeklampsia je chorobou teórií a hypotéz, ide o multisystémovú chorobu charakterizovanú vazospazmom s následnou hypovolémiou a hypoperfúziou tkanív.

Dochádza k multiorgánovému poškodeniu organizmu a zvý­šenie krvného tlaku je len jedným z jej príznakov. Viaceré teórie doposiaľ neobjasnili exaktnú príčinu vzniku tejto choroby. Uvažuje sa o viacerých teóriách: teória o úlohe endotelovej dysfunkcie a alterácie produkcie oxidu dusna­tého (NO), hypotéza o úlo­he oxidačného stresu, nerovno­váhe medzi tvorbou kyslíkových radikálov a koncentráciou antioxidantov, prostaglandínová teória, úloha renínovo-angiotenzínového systému, zápalových cytokínov, meta­bolická teória, genetická teória, imuno­patologická teória, hypotéza o placentárnej ischémii a úloha poruchy hemo­koagulácie.

Kľúčové slová: gestačná hypertenzia – preeklampsia – endo­telová dysfunkcia – renínovo-angiotenzínovo-aldosterónový systém – cytokíny – placentová ischémia.

Summary

Arterial hypertension in pregnancy is the main cause of maternal, fetal and neonatal morbidity and mortality worldwide. So far, the etiopathogenesis of this disease has not been satisfactorily explained. Preeclampsia is a disease of theories and hypotheses, it is a multisystemic disease characterized by vasospasm with subsequent hypovolemia and tissue hypoperfusion resulting in multiorgan failure, while the blood pressure increase represents only one of its symptoms. Until now, no theory has identified the exact cause for the origination of this disease. Several theories have been considered: a theory of the role of endothelial dysfunction and alteration in nitric oxide (NO) production, a hypothesis of the role of oxidative stress, an imbalance between oxygen radicals production and the level of antioxidants, a prostaglandin theory, a role of the renin-angiotensin system, inflammatory cytokines, a metabolic theory, a genetic theory, an immunopathological theory, a hypothesis of placental ischemia and the role of hemo­coagulation disorders.

Keywords: gestational hypertension - preeclampsia - endo­thelial dysfunction - renin-angiotensin-aldosterone system - cytokines - placental ischemia.

Úvod

Artériová hypertenzia, ktorá súvisí s graviditou, je známa od čias starého Grécka, avšak jej etiopatogenéza nie je doposiaľ dokonale objasnená a nie je dokonalý ani konsenzus v manažmente liečby.    Artériová hypertenzia v gravidite predstavuje celosvetovo stále hlavnú príčinu materskej, fetálnej a neonatálnej morbidity a mortality a komplikuje 7 – 10 % všetkých tehotností a 10 % gravidít diabetičiek (11, 18). V diagnostike hypertenzie v gravidite bez pridružených chorôb sa uplatňujú absolútne hodnoty krvného tlaku ? 140/90 mm Hg alebo diastolický tlak ? 90 mm Hg.

Donedávna sa odporúčalo pri meraní TK identifiko­vať Korotkovovu fázu IV (oslabenie oziev) oproti fáze V (vymiznutie oziev). Fáza IV je ťažko detegovateľná, preto sa odporúča meranie diastolického tlaku v gravidite pri fáze V; pri fáze IV vtedy, ak Korotkovove zvuky pretrvávajú až k 0 mm Hg (21).

Jednotná klasifikácia prispieva k správnemu manaž­mentu príslušných foriem hypertenzie. V súčasnosti je aktuálna klasifikácia podľa European Society of Hyper­tension a European Society of Cardiology z roku 2007. Tieto odborné spoločnosti vypracovali smernice, ktoré definujú klasifikáciu a liečbu hypertenzie počas gravidity.

Klasifikácia hypertenzie v gravidite

1.    Preexistujúca hypertenzia;
2.    gestačná hypertenzia (PIH-pregnancy induced hy­pertension):
a)    hypertenzia indukovaná graviditou bez protei­nú­rie,
b)    preeklampsia – hypertenzia s významnou proteinúriou > 300 mg/l alebo > 500 mg/24 h. Vzniká po 20. týždni gravidity a ustupuje do 42 dní po pôrode. Rozdeľujeme ju na ľahký a ťažký typ;
3.    preexistujúca hypertenzia so superponovanou hyper­tenziou a s proteinúriou;
4.    neklasifikovaná hypertenzia v gravidite (21).

Etiopatogenéza gestačnej hypertenzie a preeklampsie

Preeklampsia je chorobou teórií a hypotéz, ide o multisystémovú chorobu charakterizovanú vazospaz­mom s následnou hypovolémiou a hypoperfúziou tkanív. Dochádza k multiorgánovému poškodeniu organizmu a zvýšenie krvného tlaku je len jedným z jej príznakov. Viaceré teórie doposiaľ neobjasnili exaktnú príčinu vzni­ku tejto choroby. Uvažuje sa o viacerých teóriách:

1.    úloha endotelovej dysfunkcie a porucha produkcie oxidu dusnatého (NO),
2.    hypotéza o úlohe oxidačného stresu, nerovnováhe medzi tvorbou kyslíkových radikálov a koncentrá­ciou antioxidantov,
3.    prostaglandínová teória,
4.    úloha renínovo-angiotenzínového systému,
5.    úloha zápalových cytokínov,
6.    metabolická teória,
7.    genetická teória,
8.    imunopatologická teória,
9.    hypotéza o placentovej ischémii,
10.    porucha hemokoagulácie.

1.    Úloha endotelovej dysfunkcie v etiopato­genéze gestačnej hypertenzie a preeklampsie

Zdá sa, že cievny endotel matky je dôležitým cieľovým orgánom pre spúšťacie faktory preeklampsie. Relaxačné a vazokonstrikčné faktory ovplyvňujúce endo­tel zohrávajú dôležitú úlohu v regulácii cievnej rezistencie a krvného tlaku. Pri zjavení sa abnormálnej produkcie alebo abnormálneho účinku týchto faktorov je endotel predisponovaný k vazokonstrikcii, zvýšenej adherencii leukocytov, k zvýšenej mitogenéze a k zápalu cievnej steny (10). Porucha endotelovej funkcie predchádza mor­fologické zmeny a môže byť prvým štádiom v procese aterosklerózy. Markery endotelovej dysfunkcie (ED) môžu slúžiť ako prediktory preeklampsie, pretože mnohé z nich sú zvýšené už niekoľko týždňov pred jej klinickou manifestáciou.

Potenciálne mediátory endotelovej dysfunkcie (ED)

Oxid dusnatý, NO, je signifikantne zvýšený pri fyziologickej gravidite. Experimentálne štúdie poukazujú na to, že produkcia NO zohráva dôležitú úlohu v kar­diovaskulárnej adaptácii v gravidite. Keďže NO je dôležitým fyziologickým vazodilatátorom pri fyziologickej gravidite, z toho vyplýva, že deficit NO podmieňuje patologické procesy počas preeklampsie. Viaceré štúdie poukazujú na to, že chronická inhibícia NO-syntázy u gravidných potkanov vedie k hypertenzii asociovanej s periférnou a renálnou vazokonstrikciou, proteinúriou, inrauterinnou rastovou retardáciou a s nárastom fetálnej morbidity. Nie je však jasné, či deficit NO sa vyskytuje aj u žien s preeklampsiou (10). Niektoré štúdie poukazujú na vzostup koncentrácie asymetrického dimetylarginínu (ADMA) pred klinickou manifestáciou preeklampsie a na úlohu inhibítorov NO-syntázy v patofyziológii preeklamp­sie (19). Oxid dusnatý je doposiaľ najpotentnejším zná­mym vazodilatátorom. Vzniká z aminokyseliny L-arginínu pomocou NO-syntázy (NOS) a jeho tvorbu potláča kom­petitívna inhibícia NOS, najmä metylovanými analógmi L-arginínu, z ktorých sa v plazme v najväčšej koncentrácii vyskytuje asymetrický dimetylarginín. Asymetrický metyl­arginín a iné metylované arginínové rezíduá však môžu byť hydrolyzované pomocou enzýmu dimetylarginíndi­metyl­aminohydrolázy (DDAH). Ten je kľúčovým deter­minantom intracelulárnej koncentrácie ADMA, a teda faktorom, ktorý moduluje produkciu oxidu dusnatého in vivo.

Poznatky o úlohe NO v preeklampsii sú rôznorodé. Aktivita systému NO pri placentovej ischémii sa skúmala na zvieratách. Placentová ischémia u gravidných potka­nov nemala vplyv na močovú exkréciu nitritov/nitrátov oproti kontrolnej skupine gravidných potkanov (1). Na­opak, nedávna štúdia Orshala a Khalila poukázala na redukovanú vaskulárnu relaxáciu sprostredkovanú endo­telovým NO u hypertenzných gravidných potkanov po infúzii so zápalovými cytokínmi IL-6 (12).

Endotelín. Vazokonstriktor endotelín-1 (ET-1) je ďalším faktorom ovplyvňujúcim endotel. Môže zohrávať významnú úlohu pri preeklampsii. Hoci niektoré štúdie referujú o nesignifikantných zmenách v koncentráciách cirkulujúceho ET-1 v priebehu miernej preeklampsie, pravdepodobná úloha ET-1 ako parakrinného alebo autokrinného agensa pri preklampsii zostáva stále na zvá­ženie. Lokálna syntéza ET-1 sa skúmala u preeklamptic­kých žien a koncentrácia preproendotelínu mRNA bola zvýšená v rôznych tkanivách. V klinických štúdiách je obmedzené použitie selektívneho antagonistu receptora ET typ A u gravidných žien, a tak význam lokálnej pro­dukcie endotelínu v patofyziológii preeklampsie ostáva nejasný (7). Štúdie so zvieracími modelmi však ukazujú, že ET-1 zohráva veľkú úlohu v hypertenzii indukovanej chronickou redukciou uterinnej perfúzie u gravidných potkanov (10).

2. Úloha oxidačného stresu

Pri chorobách, kde zohráva úlohu oxidačný stres, dysbalancia prooxidačných a antioxidačných síl vyúsťuje do endotelovej dysfunkcie, a to buď priamo vplyvom na cievy, alebo cez vazoaktívne mediátory. Počas pre­eklampsie oxidačný stres môže byť výsledkom interakcie medzi maternálnymi zložkami, ako je napr. obezita, diabetes a hyperlipidémia, alebo dôležitú úlohu zohrávajú placentové zložky, napr. sekrécia lipidových peroxidov. Oxidačný stres môže sprostredkovať dysfunkciu endo­telových buniek a prispievať k patofyziológii preeklampsie, ako je zrejmé z nárastu prooxidačnej aktivity s poklesom antioxidačnej ochrany pri preeklampsii (23).

Niektoré dôležité antioxidanty ako vitamíny C, A, E, ?-karotén, glutatión sú signifikantne znížené v maternálnej cirkulácii u žien s preeklampsiou oproti fyziologickej gravidite (23). Súčasné multicentrické klinické štúdie však poukazujú na to, že suplementácia antioxidantov s vita­mínom C a E počas gravidity neznižuje riziko preeklamp­sie u nulipár ani riziko retardácie intrauterinného rastu alebo smrti.

3. Prostaglandínová teória

Význam metabolitov arachidónovej kyseliny. U žien s preeklampsiou sa zistila signifikantná porucha v rov­nováhe produkcie prostacyklín/tromboxán, čo potvrdzu­je význam metabolitov arachidónovej kyseliny v patofyzio­lógii tejto choroby. Toto potvrdzujú aj experimentálne štúdie na zvieratách s placentovou ischémiou. U gra­vidných súk došlo pri akútnej placentovej ischémii k vzostupu systémového artériového tlaku krvi. Vzostupu systémového artériového krvného tlaku indukovaného akútnou placentovou ischémiou bolo možné zabrániť podaním antagonistov tromboxánoveho receptora (24).

4. Úloha renínovo-angiotenzínového systému

Počas fyziologickej gravidity plazmatická renínová koncentrácia, renínová aktivita a angiotenzín II (AII) sú zvýšené, ale vaskulárna odpoveď na AII je potlačená. V priebehu preeklampsie sa, naopak, senzitívnosť na AII zvyšuje. Obidva mechanizmy nie sú celkom objasnené a naďalej sa skúmajú. Pribúdajú dôkazy, že dysregulácia tkanivového a cirkulujúceho renínovo-angiotenzínového systému (RAS) zohráva úlohu v patofyziológii preeklamp­sie. Súčasné štúdie preeklamptických žien poukazujú na vzostup koncentrácií cirkulujúcich agonistových auto­protilátok proti receptorom pre angiotenzín (AT1-AA). Navyše sa tieto zvýšené koncentrácie zisťujú i v popôrod­nom období preeklamptických žien. Hubel a spoluprac. poukazujú na to, že AT1-AA neklesajú po pôrode komplet­ne a že nárast AT1-AA koreluje s inzulínovou rezistenciou. S narastajúcim kardiovaskulárnym rizikom týchto žien je potrebné dokázať význam AT1-AA po prekonanej pre­eklampsii (25). Zdá sa, že redukovaná placentová perfúzia môže byť dôležitým stimulom na produkciu AT1-AA, avšak fakt, že AT1-AA sa vyskytujú u pacientok s pato­logickým výsledkom dopplerovského vyšetrenia uterinných artérií nezávisle od výskytu preeklampsie, poukazuje na to, že AT1-AA nie je primárnou príčinou preeklampsie (20).

5. Úloha zápalových cytokínov

Niektorí vedci naznačujú, že potenciálnu úlohu v etiológii preeklampsie môžu zohrávať aj zápalové cytokíny. Freeman a spoluprac. skúmali zmeny zápalových markerov počas gravidity u žien s potenciálnym rozvojom preeklampsie a súčasne zmeny zápalových cytokínov u žien, u ktorých graviditu komplikovala preeklampsia pred 20 rokmi, v porovnaní s kontrolami (5).

Pri pre­eklampsii sa zistila zvýšená náchylnosť k rôz­nym zápalo­vým procesom, pri čom významná úloha sa pripisuje aldosterónu. Armanini a Calo poukazujú na to, že aldosterón môže hrať dôležitú úlohu v genéze vzostupu vnímavosti na zápalové procesy pri preeklampsii vrátane nárastu takých faktorov, ako je obezita, diabetes a pla­centová ischémia (2). Hoci vzostup zápalových cyto­kínov ako IL-6 a TNF-? u preeklamptických žien zisťujú viaceré laboratóriá, je zatiaľ nejasné, či mierny a dlho­trvajúci vzostup zápalových cytokínov počas gravidity môže byt príčinou vzostupu krvného tlaku. Niektoré sú­časné štúdie poukazujú na to, že chronická infúzia TNF-? alebo IL-6 gravidným potkanom v koncentráciách podob­ných, aké sa zistili u preeklamptických žien, spôsobuje vzostup tlaku krvi a pokles plazmatického renálneho prietoku s redukciou glomerulovej filtrácie (9).

6. Metabolická teória a úloha dietetických faktorov

K vzniku endotelovej dysfunkcie prispievajú najmä komorbidity ako obezita, diabetes, hyperlipoproteinémia, hyperhomocysteinémia a sú pravdepodobnými prispie­vateľmi vzniku endotelovej dysfunkcie. Súčasné štúdie poukazujú na vzťah medzi zložkami metabolického syn­drómu, ako je vzostup koncentrácie sérových triacyl­gly­cerolov a voľných mastných kyselín, inzulínová rezistencia a glukózová intolerancia, a medzi vznikom preeklampsie. Mnohí autori naznačujú, že inzulínová rezistencia môže byť predzvesťou manifestácie preeklampsie (17). Hoci plazmatické koncentrácie lipidov sú počas fyziologickej gravidity zvýšené, plazmatické koncentrácie triacyl­glycerolov a neesterifikovaných mastných kyselín sú signifikantne zvýšené u žien s vývojom preeklampsie v porovnaní so zdravými gravidnými ženami. Tento sig­nifikantný nárast plazmatických koncentrácií triacyl­glycerolov u žien s preeklampsiou koreluje so vzostupom plazmatických koncentrácií nízkodenzných lipoproteínov (16). Tieto údaje však nemožno dávať do samozrejmej kauzálnej súvislosti s patogenézou preeklampsie.

Viaceré klinické štúdie poukazujú na to, že ženy s vysokou plazmatickou koncentráciou homocysteínu vo včasnom štádiu gravidity majú vysokú incidenciu pre­eklampsie a intrauterinnej rastovej retardácie (8). Kon­centrá­ciu homocysteínu ovplyvňuje nutritívna deficiencia, čiastočne deficit kyseliny listovej a vitamínu B12, čo môže viesť k nárastu koncentrácie homocysteínu. Patrick a spoluprac. uvádzajú, že homocysteín a kyselina listová sú v inverznom vzťahu u černošských žien s preeklampsiou (13). Dôležitosť príjmu folátov sa zdôrazňuje aj v práci Torrensa a spoluprac., ktorí poukazujú na to, že suple­mentácia folátmi počas gravidity zlepšuje výsledky kardiovaskulárnej dysfunkcie indukovanej proteínovou reštrikciou u laboratórnych zvierat (22).

7. Genetická teória

Preeklampsia a eklampsia majú tendenciu k fami­liárnemu výskytu. Genetickú hypotézu podporujú zistenia o 26% incidencii preeklampsie u dcér a sestier žien, ktoré prekonali preeklampsiu. Vývoj choroby môže byť spô­sobený recesívnym, prípadne dominantným génom s inkompletnou penetráciou (3). Existenciu tejto hypotézy podporuje konkordancia pri monozygotných dvojčatách.

Preeklampsia sa dáva do súvisu s výskytom určitého typu HLA antigénov. Matky s HLA-DR4, haplotypmi A23/29, B4 a DR7 majú častejší výskyt preeklampsie a intrauterin­nej rastovej retardácie plodu ako matky bez týchto haplotypov (14). Genetická hypotéza nedokáže úplne vysvetliť vznik preeklampsie. Predpokladá sa však multi­faktorové pôsobenie v rámci genetickej hypotézy, najmä v spojení so zvýšeným výskytom v sociálne slabšej skupine a s viacplodovými tehotnosťami.

8. Imunopatologická teória

Imunologickú teóriu v etiopatogenéze preeklampsie podporujú viaceré fakty. U primigravidných je výskyt preeklampsie asi 5 – 6 %, u multipár iba 0,25 – 0,5 %. Zistila sa vyššia incidencia preeklampsie u žien, ktoré otehotneli počas krátkej koitálnej známosti. Existuje preto súvis s dĺžkou nechránenej koitálnej expozície nastávajú­cej matky pred prvou tehotnosťou. Svedčí o tom častejší výskyt preeklampsie u gravidných multipár, ktoré zmenili partnera. V nasledujúcej tehotnosti sa u nich vyskytuje vyššie riziko vzniku preeklampsie, porovnateľné s primi­gravidami. Je tu i fakt o častejšom výskyte u gravidných, ktoré otehotneli po heterológnej inseminácii, hoci v tomto prípade sa nedá hovoriť o štatistke veľkých čísel. Druhá tehotnosť s tým istým partnerom má tú výhodu, že sa počas prvej gravidity vytvoria skrížene reagujúce imu­noprotektívne faktory s dlhým prežívaním. Predpokladá sa, že semenová plazma obsahuje antigény, ktoré sú neskôr prítomné v trofoblaste, a tie pravdepodobne spúšťajú reťaz imunitných reakcií (4). Syncíciotrofoblast je pri tom imunologicky privilegovaný. Ohnisko imunitného stresu pochádza z placentového cytotrofoblastického komponentu arteriol. Imunitná vaskulitída má za následok poškodenie choriodeciduy, dochádza k uvoľneniu tromboplastínu, fibrínu, fibrinogénu a aj vazoakívnych mediátorov. Zvýšená koncentrácia tromboxánu A2 môže vyvolať vazokonstrikciu a intravaskulárnu koaguláciu. Zní­ženie koncentrácie prostacyklínu vyvoláva poškodenie endotelových buniek vzhľadom na jeho cytoprotektívny charakter. Imunologická hypotéza je atraktívna a môže vysvetliť niekoľko dobre známych epidemiologických čŕt preeklampsie. Niet pochýb o tom, že preeklampsia je spojená s prejavmi imunopatologických reakcií. Zostáva otázka, či imunologické abnormality sú príčinou, alebo dôsledkom preeklampsie (3).

9. Hypotéza o placentovej ischémii

Táto hypotéza zameriava svoju pozornosť na ne­dostatočnú cirkuláciu na úrovni uteroplacentového spojenia. Príčinou obmedzeného uteroplacentového prietoku je tzv. plytká nidácia. V placente sa pri preeklampsii zistili viaceré poruchy. Uteroplacentový cievny systém je tvorený terminálnym vetvením a. uterina – aa. arcuatae, aa. radiales a aa. spirales. Špirálové artérie predstavujú terminálnu a najdôležitejšiu časť utero-placentového riečiska, kde prebieha anatamicko-funkčná transformácia počas celej gravidity. V období placento­genézy, t.j. do 16. – 20. týždňa gravidity, dochádza k tehotenskej transformácii špirálových artérií, k invázii trofoblastu do cievnej steny. Trofoblast nahrádza väčšinu endotelovej výstelky týchto ciev, čo vedie k strate sva­lových a elastických vlákien. Ide o zložitý proces materno-fetálneho dialógu. Kontrolovanú inváziu trofoblastu riadi aktívna sekrécia proteolytických enzýmov, najmä seríno­vých proteáz, katepsínov a metaloproteináz. Ak je táto invázia dostatočná, dochádza k strate možnosti vazo­konstrikcie, vznikajú bezodporové cievy (6 – 7,9 kPa), veľký prietokový objem (500 – 600 ml/min), tvoria sa tzv. veľkokapacitné cievy (funel shaped artery). Vzniká tehotenský typ prietoku. Pri preeklampsii sa zistilo, že táto invázia je nedostatočná, čo vedie k zachovaniu možnosti vazokonstrikcie na základe ?-adrenergnej reakcie. Zvy­šuje sa cievny odpor na 8 – 9,3 kPa pri normálnom prietoku cez artérie ako u netehotných (50 – 60 ml/min.), nemení sa kapacita ciev, čo vedie k vzniku tzv. neteho­tenského typu prietoku. Abnormality špirálových artérií vedú k zníženiu uteroplacentového prietoku a následne k ischémii. Jej dôsledkom je uvoľnenie presorických amínov, tkanivového tromboplastínu, rozvoj diseminova­nej intravaskulárnej koagulopatie (DIC), glomerulová endotelióza, zvýšená priepustnosť kapilár pre vodu a jej následné vylučovanie do extravazálneho priestoru, čo všetko vedie k plnému rozvoju príznakov choroby (15).

10. Porucha hemokoagulácie

Hyperkoagulačný stav pri fyziologickej gravidite je ďalším potencujúcim faktorom preeklampsie, čo doka­zuje nerovnováha medzi fibrinolýzou a koaguláciou v neskoršom vývoji gravidity. Štúdie poukazujú na narastajúcu expresiu prokoagulačných proteínov, ako je tkanivový aktivátor plazminogénu (PAI1), von Willebran­dov faktor, fibronektín, homocysteín a trombomodulín a znížené koncentrácie antikoagulačných proteínov vrá­tane antitrombínu III, proteínov C a S u žien s pre­eklampsiou. Interakcia medzi hyperkoagulačným stavom a endotelovou dysfunkciou sa zdá byť komplexom, pretože tieto mechanizmy môžu potencovať iné procesy, ktoré vyústia do poškodenia ciev. Zdá sa, že endotelová dysfunkcia a výsledná aktivácia endotelových buniek vedú k uvoľňovaniu prokoagulačných faktorov a k hyper­koagulačnému stavu. Naopak, prítomnosť hyperkoagu­lačného stavu matky v situácii nízkeho placentového prietoku môže indukovať depozíciu fibrínu a tvorbu trombu, vedúcich k ischémii placenty a k uvoľňovaniu vazoaktívnych mediátorov. Neskoršie hypotézy podporujú štúdie, ktoré porovnávajú ženy s anamnézou fyziologickej gravidity a ženy s históriou preeklampsie. Ženy s anam­nézou preeklampsie majú rezistenciu na aktivovaný proteín C, deficienciu proteínu S, vyššie koncentrácie antikardiolipínových protilátok, faktora V Leiden a hyper­homocysteinémiu. Okrem toho zvýšené koncentrácie prokoagulačných faktorov, najmä homocysteínu a PAI1, sú asociované s vyšším rizikom kardiovaskulárnych chorôb týchto žien (6). Rezistencia na antikoagulačnú aktivitu aktivovaného proteínu C vzniká aj v dôsledku mutácie génu pre faktor V Leiden, čo môže byť genetickou príči­nou trombofílie preeklamptických žien.

Záver

Eiopatogenéza hypertenzie indukovanej graviditou a preeklampsie je stále predmetom výskumu, prevažne na zvieracích modeloch. Klinické štúdie u ľudí sa stretávajú s etickými problémami, preto je doposiaľ len obmedzené množstvo veľkých randomizovaných klinických štúdií. Väčšina štúdií ma nedostatočný počet pacientok, štúdie majú rozdielny dizajn a ich trvanie je obmedzené na 40 týždňov. Realizácia týchto štúdií je však nevyhnutná pre ďalšie objasnenie etiopatogenézy tejto choroby a pre vypracovanie jednotných zásad liečby hypertenzie v gra­vidite na základe medicíny dôkazov.

Etiopathogenesis of gestational hypertension and preeclampsia – current knowledge

1 Eva KOLESÁROVÁ, 2 Jana SIROTIAKOVÁ, 1,3 Ivana VALOČÍKOVÁ
(1Z Nefrologickej a internej ambulancie Košice, Medikol s.r.o., Košice, vedúca MUDr. E. Kolesárová, z 2Interného oddelenia NsP Levice, primárka Doc. MUDr. J. Sirotiaková, PhD., 3I. Internej kliniky FNsP LP, SNP 1, Košice, prednostka Prof. MUDr. I. Lazúrová, CSc.)

 

 


Partneri