Lekársky obzor 9/2010

Časopis Lekársky obzor 9/2010. Ročník 59. Číslo je venované verejnému zdravotníctvu

Editorial

Štefánia MORICOVÁ: Verejné zdravotníctvo dnes/Public Health today          331

Pôvodné práce/Original article

Martin KAPASNÝ: Použitie metódy Health Impact Assessment v meste Žilina – prvé výsledky/Use methodology for Health Impact Assessment in town Žilina – first results         333
Mária ŠTEFKOVIČOVÁ, Pavol ŠIMURKA, Jana ČERNICKÁ: Sledovanie výskytu rotavírusových gastroenteritíd v trenčianskom regióne/Incidence monitoring of rotaviral gastroenteritides in region Trenčín         336
Mário Ležovič, Daniela Mihinová, Marta Benková: Vybrané rizikové faktory kardiovaskulárnych chorôb u pracujúcej populácie/Some risk factors of cardiovascular diseases in working population          341

Zdravie je kľúčovým faktorom rozvoja spoločnosti a nadobúda čoraz väčší význam na európskej, ako aj celosvetovej úrovni. Dobré zdravie je základným zdro­jom sociálneho a ekonomického rozvoja. Vyššie stupne ľudského vývoja znamenajú, že ľudia žijú dlhšie a uží­vajú si viac rokov života bez zdravotných problémov. Verejné zdravotníctvo vnímame ako jeden z hlavných vektorov určujúcich smerovanie pri starostlivosti o verej­né zdravie a spolu s poskytovaním zdravotnej starostli­vosti uskutočňuje politiku zdravia vo všeobecnosti.

Čo je to vlastne verejné zdravotníctvo a čo si pod týmto pojmom predstavujeme?

•    Vedu a umenie chrániť a zlepšovať zdravie komunity s pomocou zdravotnej výchovy, podpory zdravia, výskumu a stratégií prevencie ochorení. Je to poznanie a aplikácia multidisciplinárnych populačne založených metód výskumu, výučby, realizácie, zahrnujúc rôzne akademické disciplíny.
•    Vedu a umenie predchádzať chorobám, predlžovať život a podporovať zdravie cestou organizovaného úsilia spoločnosti.
•    Organizačný a riadiaci systém, ktorý sa snaží komplexne, konzistentne, kompetentne a efektívne o zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva pomocou podpory a rozvoja zdravia, ochranou zdravia a prevenciou pred ochoreniami.

Existujú však viaceré, čoraz naliehavejšie výzvy týkajúce sa zdravia obyvateľstva, ktoré si vyžadujú nový strategický prístup. Podľa novej stratégie v oblasti zdra­via v európskom spoločenstve na základe rozhodnutia prijatého spoločne európskym parlamentom a radou ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RA­DY č. 1350/2007/ES z 23. októbra 2007 stanovuje druhý akčný program EÚ v oblasti zdravia na obdobie 2008 – 2013.

1.    Demografickými zmenami vrátane starnutia oby­vateľstva sa mení štruktúra chorôb a zaťažuje udržateľnosť systémov zdravotníctva v EÚ. Podpora starnutia v dobrom zdraví znamená podporovať zdravie počas celého života, aby sa predchádzalo zdravotným problémom a postihnutiam od skorého veku, i riešiť nerovnosti v oblasti zdravia súvisiace so sociálnymi, hospodárskymi a environmentálnymi faktormi. Starnutie obyvateľstva, ktorého príčinou je nízka pôrodnosť a rastúca priemerná dĺžka života, sa stalo dobre známou skutočnosťou. Do roku 2050 stúpne o 70 % počet osôb v EÚ vo veku 65 rokov a viac. Skupina osôb vo veku 80 rokov a starších vzrastie o 170 %. Vzhľadom na tieto zmeny sa pravdepodobne zvýši dopyt po zdravotnej sta­rostli­vosti a zároveň klesne počet obyvateľov v produk­tívnom veku. Mohlo by to v členských štátoch spô­sobiť zvýšenie výdavkov na zdravotnú starostlivosť o 1 – 2 % HDP do roku 2050.

Zlepšením zdravia detí, dospelých v produk­tívnom veku a starších ľudí sa prispeje k dosiahnutiu zdravého aktívneho obyvateľstva a podporí sa starnutie v zdraví teraz i v budúcnosti. Starnutie v zdraví je takisto podporované realizáciou činností na podporu zdravého spôsobu života, zníženie škodlivých návykov a na predchádzanie určitým chorobám a ich liečenie vrátane genetických po­rúch. Vývoj geriatrickej medicíny treba aktívne podporovať, pričom by sa mal klásť dôraz na individualizovanú starostlivosť.

Paliatívna starostlivosť a lepšie pochopenie neurodegeneratívnych chorôb, akou je napríklad Alzheimerova choroba, sú takisto dôležitými téma­mi, ktorými sa treba zaoberať. Existuje priestor aj na ďalšiu prácu týkajúcu sa krvi, tkanív, buniek a orgá­nov vrátane otázok spojených s transplantáciou.

Na podporu týchto opatrení je potrebné zintenzívniť výskum vrátane longitudinálnych štúdií a zvýšiť kapacity vo verejnom zdravotníctve, napríklad posilnením odbornej prípravy a štruktúr verejného zdravotníctva. Vzhľadom na rastúci tlak na verejné finančné prostriedky vyplývajúci z demografickej zmeny a iných výziev je nevyhnutné zabezpečiť, aby prijaté opatrenia boli efektívne a účinné.

2.    Pandémie, väčšie fyzické a biologické incidenty a bioterorizmus predstavujú potenciálne vážne ohrozenia zdravia. Zvýšený obchod a cestovanie priniesli so sebou nové riziká, keďže uľahčili šírenie prenosných chorôb. Boj proti pandémiám alebo biologickým incidentom a reagovanie na ohrozenia bioterorizmom si vyžadujú spoluprácu a koordináciu členských štátov a medzinárodných aktérov. Po­trebná je aj činnosť v oblasti vznikajúcich ohrození zdravia, ako napríklad v súvislosti so zmenou klímy, aby sa riešil ich možný dosah na verejné zdravie a systémy zdravotnej starostlivosti. Okrem uvedenej problematiky je nevyhnutné presadzovať ako jednu z celospoločenských priorít chronické choroby, ktoré sú dominantnými príčinami mortality. Ďalej je to problematika prostredia a jeho vybraných faktorov. Model determinantov zdravia pripisuje vplyvom prostredia na zdravotný stav populácie 20  – 30 %. Nemenej dôležitý je problém alkoholiz­mu a fajčenia. V súčasnosti fajčí približne jedna tretina obyvateľov nad 18 rokov veku. V konzume alkoholu v rámci celej EÚ je Slovensko na úrovni priemeru a zaraďuje sa na 25. miesto. Význam životného štýlu pre zdravie je mimoriadne veľký. Z podmienok utvárania životného štýlu sú určujúce najmä sociálne determinanty zdravia. Z nich naj­dôležitejšia je chudoba, zamestnanosť a vzdelanie. S ohľadom na vyššie uvedené kritériá sú stanovené v tejto oblasti štyri priority:

1.    chronické choroby,
2.    infekčné choroby,
3.    prostredie a zdravie,
4.    tabak a alkohol.

3.    V minulých rokoch sme boli svedkami veľkej evolú­cie v systémoch zdravotnej starostlivosti, čiastočne spôsobenej prudkým vývojom nových technológií, ktoré znamenajú prevrat v spôsobe, akým pod­porujeme zdravie, predvídame a liečime choroby a predchádzame im. Zahŕňajú informačné a ko­munikačné technológie, inovácie v genomike, biotechnológii a v nanotechnológii. Súvisí to s pro­speritou a so zabezpečením konkurencieschopnej a udržateľnej budúcnosti pre Európu.

Nové technológie majú potenciál vniesť revolučné zmeny do oblasti zdravotnej starostlivosti a systémov zdravotníctva a prispieť k ich budúcej udržateľnosti. Elektronickým zdravotníctvom, genomikou a bio­techno­lógiami možno zlepšiť prevenciu chorôb, poskytovanie liečby a podporiť presunutie ťažiska z nemocničnej starostlivosti na prevenciu a základnú lekársku sta­rostlivosť. Elektronické zdravotníctvo môže pomôcť pri poskytovaní lepšej starostlivosti orientovanej na občana a pri znižovaní nákladov, uľahčení mobility a bezpeč­nosti pacientov.

Nové technológie sa však musia primerane hodno­tiť, okrem iného z hľadiska nákladovej efektívnosti a spravodlivosti. Musí sa zvážiť odborná príprava kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov a ich kapa­city. Nové a málo známe technológie môžu vyvolávať etické obavy a je potrebné preskúmať otázky spojené s dôverou a vierou občanov.

V záujme povzbudenia investícií do systémov zdravotníctva bolo zdravie integrované do nástrojov zameraných na posilnenie hospodárskeho rastu, zamestnanosti a inovácií vrátane Lisabonskej stratégie, 7. rámcového programu pre výskum vrátane spoločnej technologickej iniciatívy pre inovačné lieky, programu pre konkurencieschopnosť a inovácie, ako aj regionál­nej politiky. Je však potrebná ďalšia činnosť, napr. v súvislosti s kapacitami regiónov, ktoré sú kľúčovými aktérmi pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Zdravotný stav obyvateľstva a hospodársky stav národa sú úzko späté a zdravie je jedným z hlavných ukazovateľov vývojového a hospodárskeho rozvoja každého národa. Pri vypracúvaní novej stratégie v oblas­ti zdravia sa uskutočnili rozsiahle konzultácie. Vyplynulo z nich, že zainteresované strany sa zhodujú v názore na spôsob, akým by sa mala plniť úloha v oblasti zdravia. Zvládnutie týchto výziev a reagovanie na tieto požiadavky si vyžadujú dlhodobý prístup.

Public Health today

Štefánia MORICOVÁ
(Z Fakulty verejného zdravotníctva SZU, prodekanka pre vzdelávaciu činnosť doc. MUDr.  Š. Moricová, PhD., MPH, mim. prof.)

SÚHRN

Cieľ práce: Sledovať chorobnosť na rotavírusovú gastro­enteritídu (RVGE), podiel nozokomiálnych a komunitných prípadov u hospitalizovaných detí na pediatrickej klinike.

Materiál a metódy: Autori vykonali prospektívny zber dát za 4 roky (2006 – 2009) u detí do 5 rokov veku, labo-ratórne potvrdených prípadoch RVGE na Detskej klinike Fakultnej nemocnice v Trenčíne. Urobila sa typová analýza izolovaných rotavírusov a sledovaný vývoj zaočko­vanosti.

Výsledky: V sledovanom období bolo hospitalizovaných 324 detí s RVGE, z toho bolo 82 (25,3 %) nozokomiálnych. Priemerný vek hospitalizovaných detí s komunitnou infekciou bol 26,84 mesiaca, s nozokomiálnou infekciou o 11,27 mesiacov nižší. Zo sledovaného súboru 56 % RVGE vzniklo do 24 mesiacov veku dieťaťa. Do 36 mesiacov je kumulatívna veková distribúcia pacientov s RVGE 73,8 %, pričom u nozokomiálnych 90,2 % a u komunitných 69,4 %. Priemerne sa hospitalizovalo na RVGE u detí do 5 rokov veku ročne 0,94/100 detí (0,43 – 1,26/100 detí). V roku 2009 sa stanovili sérotypy u 41 prípadov (38-krát G1P8, 3-krát G4P8), na území SR boli potvrdené typy: G1P8, G4P8, G2P4, G9P6. Zaočkovanosť na sledovanom území je vysoká (v rokoch 2008, 2009 bola 4,4 % a 16,3 %, v SR bola 4,0 % a 8,6 %), napriek tomu, že úhradu vakcíny poskytovali rodičia.

Záver: Analýza demonštruje závažnosť choroby pre najmen­šie deti, poukazuje na závažnosť nozokomiálnych RVGE. Dominantným typom rotavírusov bol G1P8. I keď bol nárast zaočkovanosti, verejno-zdravotný efekt očkovania nie je zaručený bez finančnej podpory očkovania zdravotnými poisťovňami.

Kľúčové slová: rotavírusová gastroenteritída – hospitali­zovanosť – očkovanie.

Lek Obz, 59, 2010, č. 9, s. 336  – 340.

Summary

Objective: To monitor diseases of community and nosocomial rotavirus gastroenteritis (RVGE) in hospitalized children at a pediatric department.

Methods: It was performed prospective collection of data in 4 years (2006-2009) about laboratory-confirmed cases of RVGE at a Dept. of pediatrics of the Trenčín Faculty hospital covering children less than 5 years. In study there was a typing analysis performed for isolated rotaviruses and the trend of vaccination rate was observed.

Results: In observed period there were 324 children hospitalized with RVGE, from these 82 (25,3 %) were nosocomial. The average age of hospitalized children with a community-acquired infections was 26,84 months, with nosocomial infections about 11,27 months less. In study group there was 56,0 % of children till 24 months of age affected by RVGE. Till 36 months of age the cumulative age distribution of patients with RVGE is 73,8 %, for nosocomial 90,2 % and for community 69,4 %. The average yearly hospitalization rate for RVGE in children under 5 years was 0,94/100 children (0,43-1,26/100 children). In year 2009 there was defined the type in 41 cases (38 times G1P8, 3 times G4P8), in Slovakia there were confirmed the types: G1P8, G4P8, G2P4, G9P6. The vaccination rate in our reference area is high (in 2008 and 2009 was 4,4 % and 16,3 %, in the Slovak Republic 4,0 % and 8,6 %), despite the fact that the payment for the vaccine is done by the parents.

Conclusion: Analysis shows the severity of the disease for the youngest children, points out the severity of nosocomial RVGE. Predominant type was the G1P8. Thought there was recorded the progressive increase of vaccination rate, without a financial support of the vaccination by insurance companies, the public health effect of the vaccination is not guaranteed.

Key words: rotavirus gastroenteritidis, hospitalization, vaccination rate.

Lek Obz, 59, 2010, 9, p.  336  – 340.

Súhrn

Východisko: Práca vychádza zo záverov projektu SZO Air Pollution and Health Information System (APHEIS). V projekte bola vyvinutá a odskúšaná metodika na odhad zdravotných dopadov pri rôznych scenároch zmien koncentrácií PM10 a O3 vo vonkajšom prostredí.

Súbor: V práci sú prezentované údaje charakterizujúce kvalitu ovzdušia v meste Žilina v parametri PM10, údaje o špecifickej úmrtnosti na všetky príčiny z mesta Žilina a prezentované sú odhady zlepšenia tohto ukazovateľa.

Metódy: Na odhady je použitá metodika, ktorá pracuje s údajmi o expozícii (koncentrácie škodlivín v ovzduší), údajmi o zdravotnom stave v sledovanej lokalite, pričom údaje o vzťahu dávka-účinok sú v tejto metodike vyjadrené ako relatívne riziko.

Výsledky: Vykonané odhady ukázali, že v meste Žilina v prípade zlepšenia kvality ovzdušia tak, že nebude pre­kračovaný povolený limit PM10, môže dôjsť k potenciálnemu zlepšeniu zdravotného ukazovateľa špecifická úmrtnosť – všetky príčiny z hodnoty 904,4 vyjadrené ako incidencia na 100 000 obyvateľov na hodnotu 881,25 (863,53 – 898,53).

Záver: V článku sú rozobraté možnosti použitia metodiky v praxi RUVZ a uvedené aj jej limity, ktoré je potrebné brať do úvahy pri interpretácii výsledkov. Na Slovensku je priestor pre využitie uvedenej metodiky na základe rutinne dostupných údajov.

Kľúčové slová: odhad zdravotných dopadov – znečistenie ovzdušia – špecifická úmrtnosť – všetky príčiny.

Lek Obz, 59, 2010, č. 9, s. 333 – 335.

Summary

Background: The article is based on results of the WHO Project - Air Pollution and Health Information System (APHEIS). In this project was developed methodology for Health Impact Assessment at different scenarios of changes PM10 and O3.

Material: There are also presented Air quality data from Zilina town, health data (total mortality in Zilina) and estimate of improvement of this indicator in the case of improvement concentration of PM10.

Methods: For the estimation is used methodology, which deals with exposure data (data of Air Pollution), health data and data of exposure/response function (ERF), in this methodology for expression of ERF is used relative risk.

Results: The results show, that improving of ambient air quality (decreasing all level of PM10 over 50 µg/m3 on this level) could lead to potential improvement of level of total mortality in Zilina town from level 904,4 (incidence per 100000) to level 881,25 (863.53 - 898.53).

Conclusions: In the article, there is discussed possibility of using this methodology in work of Local Authorities of Public Health and also are discussed limits for this methodology. There is a space for using this methodology in Slovakia. The routine collected data can be used.

Key words: Health Impact Assessment – Air Pollution – total mortality.

Lek Obz, 59, 2010, 9, p. 333 – 335.

Súhrn

Východisko: Už niekoľko rokov patrí kardiovaskulárnym chorobám prvé miesto v rebríčku príčin úmrtí vo všetkých priemyselne rozvinutých krajinách. Kardiovaskulárne choroby sú najčastejšou príčinou smrti a majú najvýznamnejší negatív­ny vplyv na chorobnosť a úmrtnosť populácie vo väčšine európskych krajín. Cieľom práce bolo zistiť výskyt vybraných rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb u pracujúcej populácii.

Metodika: V rámci projektu MZ SR Sledovanie výživového stavu vybraných vekových skupín dospelej populácie obyvateľov SR boli vybrané populačné skupiny obyvateľstva: 2 vekové kategórie (19 – 34, 35 – 54 rokov) mužov a žien pre stredne ťažkú prácu v zmysle odporúčaných výživových dávok pre obyvateľov SR. V rámci tohto projektu bolo vyšetrených 80 obyvateľov mesta Považská Bystrica v roku 2008. Všetky údaje pre analýzu boli spracované pomocou programov Microsoft Excel a Epi Info. Zo štatistických metód sme použili: Chí-kvadrátový test; Mantelov-Haenszelov test a Fisherov test pri malej vzorke; stupeň významnosti – P-hodnota – za štatisticky významné sme považovali hodnoty < 0,05.

Výsledky: Nadhmotnosť až obéznosť bola u 45 % mladších a 70 % starších žien a u 90 % mladších a u starších mužov 75 %. Index WHR je rizikový u 10 % mladších a u 50 % starších žien (OR = 9, IS 95 % = 1,38 – 74,56, p = 0,006); u 35 % mladších a u 80 % starších mužov (OR = 7,43, IS 95% = 1,38 – 74,56, p = 0,004). Zvýšený systolický TK sa zistil u 5 % mladších a u 10 % starších žien, u 5 % mladších mužov a u 20 % starších mužov. Zvýšený diastolický TK sa zistil u 15 % starších žien, u 20 % mladších a u 15 % starších mužov. Rizikové hodnoty celkového cholesterolu sa zistili u 5 % mladších, u 30 % starších žien (OR = 8,14, IS 95% = 0,79 – 201, p = 0,045); u 20 % mladších a u 45 % starších mužov. Znížený príjem energie bol u 70 % mladších, u 65 % starších žien, u 90 % mladších a u 75 % starších mužov. Znížený príjem bielkovín bol u 40 % mladších, u 40 % starších žien, u 40 % mladších a 10 % starších mužov. Znížený príjem tukov bol u 45 % mladších a u starších žien, 55 % mladších mužov a 40 % starších. Znížený príjem sacharidov bol u 85 % mladších a u starších žien, 90 % mladších mužov a 95 % starších. Znížený príjem cholesterolu bol u 65 % mladších a u starších žien, 85 % mladších a 80 % starších mužov. Znížený príjem NaCl bol u 25 % mladších a u starších žien, 50 % mladších mužov a 30 % starších.

Záver: Na základe získaných vedomostí, poznatkov a zhrnutí výsledkov viacerých štúdií možno konštatovať, že hypercholesterolémia a hyperlipidémia predstavuje závažný verejnozdravotný problém. Keďže patrí medzi hlavný rizikový faktor ischemickej choroby srdca, považuje sa za rozhodujúci činiteľ vzniku kardiovaskulárnych chorôb.

Kľúčové slová: kardiovaskulárne choroby – rizikové faktory – pracujúca populácia – obezita – artériová hypertenzia.

Lek Obz, 59, 2010, č. 9, s. 341 – 347.

Summary

Background: For several years, cardiovascular disease is the first ranking of causes of death in all the industrialized countries. Cardiovascular diseases are the leading cause of death and have the most significant negative impact on morbidity and mortality of the population in most European countries. The aim is to determine the prevalence of selected risk factors for cardiovascular disease among the working population.

Methods: The Ministry of Health project “Monitoring the nutritional status of selected age groups of the adult population of Slovakia’s population” were selected following population groups: two age categories (19-34, 35-54 years) men and women to moderate job in terms of recommended dietary allowances for Slovak population. In this project, 80 people were screened in the city Povazska Bystrica in 2008. All figures were prepared for analysis using Microsoft Excel and Epi Info. The statistical methods were used: Chi-square test, Mantel-Haenszel test and Fisher test for small sample size, degree of significance - P-value - as we found a statistically significant value of <0.05.

Results: Overweight and obesity was 45% in younger women and 70% of older women and 90% of younger men and older men 75%. Index WHR is a risk in younger women 10%, 50% of older women (OR = 9, 95% CI = 1.38 to 74.56, p = 0.006) in 35% of younger men and 80% of older men (OR = 7.43, 95% CI = 1.38 to 74.56, p = 0.004). Elevated systolic BP was found in 5% of younger women, 10% of older women, younger men, 5% and in 20% of elderly men. Increased diastolic BP was found in 15% of older women, younger men 20% and 15% of elderly men. Risk levels of total cholesterol were found in 5% of younger women, 30% of older women (OR = 8.14, 95% CI = 0.79 to 201, p = 0.045) in 20% of younger men and 45% of elderly men. Reduced energy intake was 70% in younger women, 65% of older women, younger men 90% and 75% of elderly men. Reduced protein intake was 40% in younger women, 40% of older women, younger men 40% and 10% of elderly men. Reduced fat intake was 45% in younger women, 40% of older women, younger men 55% and 40% of elderly men. Reduced carbohydrate intake was 85% in younger women, 80% of older women, younger men 90% and 95% of elderly men. Reduced intake of cholesterol was in the younger women of 65%, 50% of older women, 85% of younger men and 80% of elderly men. A reduced intake of NaCl was 25% in younger women, 30% of older women, younger men 50% and 30% of elderly men.

Conclusion: Based on the knowledge, expertise and summaries of the results of several studies shows that hypercholesterolemia and hyperlipidemia is a major public health problem. As one of the major risk factor for ischemic heart disease, is the decisive factor for cardiovascular disease.

Key words: cardiovascular disease, risk factors, working population, obesity, hypertension.

Lek Obz, 59, 2010, 9, p. 341 – 347.

Partneri