• Denisa ČOKÁŠOVÁ, Ladislav STROJNÝ, Alojz BOMBA, *Leonard SIEGFRIED
  • Probiotiká a ich vplyv vo vzťahu  ku kolorektálnemu karcinómu a ateroskleróze
  • Lek Obz, 59, 2010, č. 10, s. 399 – 402.

Súhrn

Civilizačné choroby predstavujú v humánnej medicíne najvážnejší zdravotný, ekonomický a sociálny problém. Choroby kardiovaskulárneho systému a nádory sa podie­ľajú na viac ako 60 % úmrtí vo vyspelých krajinách a možnosť choroby sa zvyšuje s vekom človeka. Liečba kardiovaskulárnych a nádorových chorôb je náročná a drahá. Syntetické liečivá používané v ich terapii sa v dnešnej dobe nahrádzajú novými. Probiotické mikroorganizmy by sa mohli použiť v prevencii kardiovaskulárnych a nádorových chorôb. Ich efekt môže mať tri cesty: ich moduláciu lipidového meta­-bolizmu, antiaterosklerotický a antioxidačný účinok a pri nádorových chorobách ich moduláciu črevného ekosystému, imunostimulačný, antikarcinogénny a mo­dulačný účinok na fyziologický stav organizmu.

Kľúčové slová: probiotické mikroorganizmy – kardiovaskulárne a nádorové choroby – prevencia.

Lek Obz, 59, 2010, č. 10, s. 399 – 402.

Probiotics and their effect on colorectal carcinoma and atherosclerosis

Summary

In human medicine, civilizing diseases represent the most serious health, economic, and social problem. The diseases of the cardiovascular system and tumors participate in more than 60% of death rate in highly-developed economic countries and possibility of the diseases increases with the human age. Therapy of cardiovascular and tumor diseases is complicated and expensive. Synthetic therapeutics used for their therapy is shown to treat some health problems, but at the same time they induce new ones. The probiotic microorganisms can be efficiently used in cardiovascular and tumor diseases prevention. The effect of the probiotics in cardiovascular diseases prevention can be realized in three ways: their lipid metabolism modulating, antiatherosclerotic and antioxidative effects and in tumor diseases by their intestinal ecosystem modu­lating, immunostimulatory, antitumorigenic and host,s  physiology modulating effects.

Key words: probiotic microorganisms, cardiovascular diseases, tumor diseases, prevention.

Lek Obz, 59, 2010, 10, p. 399 – 402.


V onkologickom výskume sa v posledných rokoch získalo množstvo informácií, doposiaľ sa ale nepodarilo vypracovať jednotnú teóriu karcinogenézy. Donedávna existovali vo výskume vzniku nádorov dve samostatné oblasti:

•    karcinogenéza vyvolaná chemickými a fyzikálnymi činiteľmi,
•    karcinogénéza vyvolaná onkogénnymi vírusmi.

Zistilo sa, že tieto dve oblasti karcinogenézy v skutočnosti navzájom veľmi úzko súvisia. Chemické a fyzikálne faktory, ako i vírusy sa v karcinogenéze uplatňujú tak, že spôsobujú aktiváciu protoonkogénov alebo inaktiváciu tumor-supresorových génov. V pro­cese transformácie zdravej bunky na malígnu (rakovi­novú) sú definované dve zreteľne odlišné štádiá karcinogenézy – štádium iniciácie a štádium promócie. Iniciáciu indukuje karcinogén. Karcinogénmi (iniciátor­mi) môžu byť chemické látky, radiácia, vírusy a hor­móny.

V štádiu iniciácie vznikajú v bunke účinkom karcino­génu s mutagénnym účinkom ireverzibilné zmeny gene­tického materiálu, ktoré predisponujú na vznik malignity. Karcinogény spôsobujú prerušenia reťazca DNA, chyby v reparácii DNA, chýbanie báz v DNA atď. V štádiu promócie sa uplatňujú kokarcinogény ako promótory. Samy osebe nie sú mutagénmi ani karcinogénmi, ale ak sa podávajú po karcinogéne opakovane, môžu pomáhať transformácii buniek. K promótorom patria chemické látky, niektoré hormóny, medikamenty a iné faktory vonkajšieho prostredia. Promótory spôsobujú viaceré alterácie v bunke zobudenej iniciáciou – ovplyvňujú senzitívnosť buniek na rastové faktory, vyvolávajú zmeny v glykoproteínoch a glykolipidoch bunkovej membrány, v morfológii bunky, stimulujú fosfolipidový a glukózový metabolizmus buniek, zvyšujú tvorbu voľných kyslí­kových radikálov, aktivujú latentné integrované vírusové genómy v bunkách hostiteľa, zvyšujú frekvenciu replikácie DNA v rámci bunkového cyklu a tým umožňujú amplifikáciu (zmnoženie) génov atď. (8).

Pri premene normálnej bunky na nádorovú nastáva predovšetkým porucha alebo premena bunkovej diferenciácie, čo je spojené s hyperpláziou, metapláziou a dyspláziou. Ďalšou významnou vlastnosťou malígnej transformácie je ireverzibilná strata kontroly delenia buniek a ich migrácia pomocou obehového systému do susedných alebo vzdialených tkanív a orgánov (metastázy), čo predurčuje ich invazívny charakter. Pri nádorových bunkách je okrem toho zmenený biochemizmus bunky a vznikajú ultraštruktúrne variácie na úrovni bunkového jadra, cytoplazmy, cytoskeletu a cytoplazmatickej membrány. Malígna transformácia môže postihnúť bunky všetkých orgánov, pri čom významnú úlohu má genetika, vek, výživa, imunita, hormonálna činnosť, vnútorné a vonkajšie prostredie. Príčinou malígnej transformácie môžu byť chemické zlúčeniny, fyzikálne faktory a niektoré druhy vírusov. Mechanizmus chemickej karcinogenézy spočíva vo väzbe chemických karcinogénnych zlúčenín na niektoré bielkoviny buniek (napr. N,N-dimetyl-4-aminoazobenzén sa viaže s bielkovinami hepatocytov) a DNA (napr. N-2-acetylaminofluorén sa viaže s guanínom DNA). Takéto väzby majú za následok vznik chýb v štruktúre molekuly DNA a tzv. oblasti lokálnej denaturácie, čo je spojené s deformáciou dvojvláknitej štruktúry DNA (12).

V humánnej onkogenéze nestačí na malígnu konverziu bunky jedna alterácia v cieľových génoch. Doteraz však neexistuje jednotný názor na skutočný počet mutácií, ktoré sa musia uskutočniť v transformácii zdravej bunky na malígnu v tzv. inkubačnom období malígnych chorôb. Pravdepodobnosť malígnej premeny bunky bude tým vyššia, čím dlhšie budú faktory vonkajšieho prostredia na ňu pôsobiť. Samotný vek predlžuje čas expozície organizmu karcinogénnym vplyvom, a preto sa výskyt malignít zvyšuje s vekom. Asi 90 % nádorových chorôb u ľudí je podmienených vplyvmi vonkajšieho prostredia (8).

Kolorektálny karcinóm je u nás najčastejším karcinómom tráviaceho traktu a je druhým najčastejším karcinómom po karcinóme pľúc u mužov a karcinóme prsníka u žien (okrem rakoviny kože) a jeho incidencia má stúpajúci charakter (18). Už dlhší čas je akcepto­vaná predstava, že baktérie zohrávajú významnú úlohu v procese jeho vzniku a vývoja (23). Epidemiologická štúdia zistila zvýšené riziko vzniku kolorektálneho karcinómu u pacientov, ktorých črevná flóra obsahovala zvýšené množstvo kmeňov Bacterioides, a naopak, znížené riziko pri kolonizácii čreva laktobacilmi a eu­baktériami. Na základe toho existuje predpoklad, že umelé navodenie týchto zmien môže viesť k redukcii rizika vzniku kolorektálneho karcinómu (14).

Baktériová flóra môže ovplyvniť kolorektálnu karcinogenézu produkciou enzýmov, ktoré transformujú prokarcinogény na aktívne karcinogény. Medzi tie patrí ?-glukuronidáza, glykozidáza, azoreduktáza, nitro­reduk­táza (7, 16). Medzi hlavné efektorové mechanizmy, ktorými mikroflóra ovplyvňuje vývoj karcinómu, patrí dekonjugácia žlčových kyselín a tvorba sekundárnych žlčových kyselín, aktivácia prokarcinogénov, fermentácia vedúca k tvorbe mastných kyselín s krátkym reťazcom, tvorba diacylglycerolu, syntéza pentánov a adsorpcia hydrofóbnych molekúl (11).

Baktérie mliečneho kvasenia zohrávajú významnú úlohu v spomalení kolorektálnej karcinogenézy. Ich účinok spočíva v posilnení imunitného systému hosti­teľa, útlme rastu a aktivity črevných mikroorganizmov produkujúcich karcinogény a promótory kompetitívnou kolonizáciou alebo produkciou inhibítorov, vo viazaní karcinogénov, produkcii antimutagénnych zložiek, pro­dukcii butyrátu stimulujúceho apoptózu abnormálnych buniek, v inhibícii konverzie žlčových kyselín na sekundárne žlčové kyseliny a ovplyvnením fekálneho pH (26).

Dôkaz ochranného účinku probiotík pochádza zo štúdií na zvieratách, kde sa skúmal ich vplyv na che­micky indukovanú karcinogenézu najčastejšie pomocou 1,2-dimetylhydrazínu (19, 28). Podávanie probiotík viedlo priamo k supresii tvorby aberantných krýpt (2). V štúdiách vykonaných na dobrovoľníkoch bol ich ochranný význam potvrdený len nepriamo prostred­níctvom zníženia exkrécie fekálnych mutagénov (15), poklesu aktivity enzýmov spôsobujúcich konverziu prokarcinogénov (1) a stimuláciou imunity (6, 13).

Ďalším často používaným karcinogénom je azoxy­metán (AOM). Indukciu kolorektálneho karcinómu jeho pomocou dokázala inhibovať aj synbiotická kombinácia inulínu obohateného oligofruktózou (prebiotikum) a dvoch probiotických kmeňov – L. rhamnosus a B. lactis (5).

Preventívny účinok probiotických baktérií na rako­vinový proces sa zakladá najmä na ich antagonizme proti iným črevným baktériám. Probiotiká tak potláčajú rast baktérií, ktoré konvertujú prokarcinogény na karcinogény. Okrem toho mliečne baktérie majú nižšiu aktivitu enzýmov metabolizujúcich xenobiotiká, ako enterobaktérie, klostrídie, bakteroidy a iné komenzálne črevné baktérie. Aj imunomodulačný účinok mliečnych baktérií výrazne prispieva k ich antikarcinogénnej akti­vite. Indukujú tvorbu zápalových cytokínov (interleukín IL-6, TNF, interferón-?), ktoré inhibujú rast nádorov. Epidemiologické štúdie potvrdzujú, že existuje inverzný vzťah medzi diétou obsahujúcou fermentované mliečne produkty a rakovinou hrubého čreva. Napríklad vo Fínsku napriek vysokému podielu tukov v potrave je výskyt kolorektálneho karcinómu nízky. Zdôvodňuje sa to vysokou konzumáciou mlieka a fermentovaných mliečnych produktov (4).

Vplyv probiotík pri prevencii kolorektálneho kar­cinómu potvrdzuje význam baktériovej flóry v etiológii kolorektálneho karcinómu a zároveň predstavuje cestu vhodnú na zníženie jeho incidencie.

Hlavnou príčinou kardiovaskulárnych chorôb a vy­sokej úmrtnosti v rozvinutých krajinách sveta je ateroskleróza cievnej steny a jej komplikácie. Atero­skleróza negatívne ovplyvňuje prietok krvi najmä cez srdcový sval (klinickým prejavom aterosklerózy koronárnych artérií je ischemická choroba srdca alebo koronárna artériová choroba), cez mozog (klinickým prejavom sú cievne choroby mozgu) a cez cievy končatín. Zjavenie sa a postup aterosklerózy urýchľuje pôsobenie rôznych rizikových faktorov a naopak, zníženie výskytu rizikových faktorov znamená pokles výskytu aterosklerózy. Pre rozvoj aterosklerózy má zásadný význam vysoká koncentrácia cholesterolu nadviazaného na lipoproteíny s nízkou a veľmi nízkou hustotou (9).

Ischemická choroba srdca (ICHS) je choroba, ktorá spôsobuje nedostatok kyslíka (ischémiu) v srdcovom svale, t.j. prívod kyslíka do srdcového svalu je menší, ako je jeho potreba. U postihnutého sa môže prejavo­vať ako angina pectoris, porucha srdcového rytmu, zlyhanie srdca alebo sa nemusí prejavovať vôbec. Okrem individuálnych vlastností každého jednotlivca sa na vzniku ICHS podieľajú najmä rizikové faktory. K naj­častejším a najdôležitejším patrí zvýšená koncentrácia cholesterolu v krvi, zvýšený krvný tlak, fajčenie, zvýšená koncentrácia cukru v krvi, nadhmotnosť a obezita, nesprávne stravovacie zvyklosti, nadmerná konzumácia alkoholu, používanie hormonálnej antikoncepcie, typ správania, sociálno-ekonomické faktory, vplyvy prostre­dia a iné. Tieto faktory sa spravidla nevyskytujú izolovane, ale vzájomne sa kombinujú, čím sa riziko vzniku ICHS zvyšuje. Výskyt ICHS v populácii sa zvy­šuje so zvyšujúcim sa vekom, v mladšom veku je niekoľkonásobne vyšší u mužov (3- až 4-násobný) než u žien, v postmenopauzovom veku sa však tento rozdiel medzi mužmi a ženami vyrovnáva (10). K rizikovým faktorom vzniku cievnej mozgovej príhody patria jednak faktory životného štýlu (najmä fajčenie a abúzus alkoholu), pričom pri oboch faktoroch sa riziko zvyšuje s dávkou, a jednak niektoré choroby (napr. artériová hypertenzia, infarkt myokardu, fibrilácia predsiení, diabetes mellitus, zvýšená koncentrácia lipidov v krvi a iné).

Ateroskleróza a niektoré jej zdravotné dôsledky boli známe už v 19. storočí. Mechanizmus vzniku aterosklerózy však nie je zatiaľ detailne objasnený, existuje niekoľko teórií na jeho vysvetlenie (napr. poškodenie endotelu, hypercholesterolémia, oxidačný stres, chronické infekcie, autoimunitná reakcia a iné) (9). Spočiatku sa ateroskleróza považovala za degene­ratívnu chorobu. Po zistení na začiatku 20. storočia, že aortálne plaky obsahujú veľké množstvo cholesterolu, sa začala éra cholesterolovej teórie aterosklerózy. Viaceré epidemiologické štúdie (Framinghanská štúdia, Štúdia siedmich krajín) potvrdili lineárny vzťah medzi vznikom ICHS a koncentráciou cholesterolu.

V polovici 80. rokov minulého storočia sa preukázal význam zníženia koncentrácie LDL-cholesterolu v zni­žovaní rizika vzniku ischemickej choroby srdca (25). O niečo neskôr sa zistilo, že znižovaním koncentrácie sérových lipidov možno ateroskleróze nielen pred­chádzať, ale je možná aj jej regresia. V súčasnosti prebiehajú ďalšie štúdie, z výsledkov ktorých vyplýva výrazná regresia aterosklerotických plakov po znížení koncentrácie LDL-cholesterolu (3).

Tradične sa ateroskleróza chápala ako choroba, ktorá postihuje predovšetkým starších ľudí, pomaly sa rozvíja mnoho rokov a môže viesť k príznakom, ktoré spôsobujú porušený prietok krvi v cievach. Jej prejavy sa však našli pri pitve aj u mladých zdravých jedincov. Liečba je zameraná na obnovenie prietoku krvi, hlavne koronárnou angioplastikou alebo chirurgicky – koro­nárnymi by pasmi. Výskumy na úrovni bunkovej a mo­lekulovej biológie zistili, že ateroskleróza nie je nezvratne progredujúca choroba, ale ide o dynamický, zápalový proces, ktorý sa dá ovplyvniť liečbou (27).

Ateroskleróza je podľa súčasných vedeckých poznatkov určitá forma chronického zápalu, následkom ktorého vznikajú v cievnej stene plaky. Môžu vyčnievať dovnútra cievy a spôsobiť tak jej zúženie a tým zhoršiť prítok krvi do niektorých orgánov. Na plaku sa často tvoria krvné zrazeniny (tromby), ktoré sa môžu odtrhnúť a spôsobiť akútne komplikácie v cieľových orgánoch – srdcový infarkt, mozgové príhody, upchatie ciev v kon­čatinách a pod. Po takejto prvej akútnej príhode zomiera až 50 % postihnutých. Najčastejšie sa dôsledky aterosklerózy prejavujú v piatej a šiestej dekáde života, ale môžu sa prejaviť aj skôr (9).

Vysoká incidencia kardiovaskulárnych chorôb vedie k viacerým preventívnym opatreniam. Jedným z nich je aj znižovanie cholesterolémie, ktoré popri vynechaní fajčenia, úprave krvného tlaku a znížení telesnej hmot­nosti znižuje riziko aterosklerózy a s tým súvisiacich „civilizačných“ chorôb. Úprava stravovacích návykov tak môže výrazným spôsobom predĺžiť život pacienta. Na základe viacerých klinických štúdií sa odporúča dopĺňať stravu aj o preparáty a potraviny s obsahom probiotík, a to najmä zo skupiny laktobacilov a bifidobaktérií (21).

K najznámejším mechanizmom, ktorými probiotiká znižujú koncentrácie plazmatického cholesterolu, zara­ďujeme:
–    väzbu časti cholesterolu na mikroorganizmy, s kto­rými je následne vylúčený,
–    dekonjugáciu žlčových kyselín,
–    priamu degradáciu a utilizáciu cholesterolu pro­biotikami,
–    precipitáciu cholesterolu a znemožnenie jeho ďalšieho využitia,
–    produkciu mastných kyselín s krátkym reťazcom.

Testy na experimentálnych zvieratách už dávnejšie potvrdili, že fermentované mliečne produkty ovplyvňujú aj metabolizmus tukov. Niektoré mliečne baktérie asimilujú cholesterol a produkujú hydrolázu žlčových kyselín, enzým, ktorý precipituje žlčové kyseliny. Úroveň znižovania koncentrácie cholesterolu závisí od aktivity použitého kmeňa, od produkcie lipáz a iných bio­aktívnych substancií (4).

Viacerí autori uviedli, že probiotiká môžu mať hypocholesterolemický účinok, čiže môžu znižovať koncentráciu sérového cholesterolu. Tento sa však zvyčajne prejavuje len pri vyšších koncentráciách cholesterolu v potrave. Výsledky v tomto smere dosiah­nuté na experimentálnych zvieratách, ako i v klinických pokusoch nie sú však jednoznačné (17, 20, 29). To, že probiotiká majú vplyv aj na znižovanie sérového cholesterolu, tvrdia vo svojich prácach aj ďalší (21, 24).

Treba však podotknúť, že samotné pridanie pro­biotík bez kompletnej úpravy životného štýlu neposta­čuje na úpravu metabolického stavu pacienta.

Literatúra

1.    BENNO, Y., MITSUOHA, T.: Impact of Bifidobacterium longum on human fecal microflora. Microbiol Immunol, 36, 1992, s. 683 – 694.
2.    BRADY, L.J., GALLAHER, D.D., BUSTA, F.F.: The role of probiotic cultures in  the prevention of colon cancer. J Nutr, 130, 2000, s. 410 – 414.
3.    BRAUNWALD, E.: Lipidová teória aterogenézy, 1910 – 2004, od Windausa po PROVE – IT (TIMI 22). Cardiology, 14, 2005, č. 1, K/ C9 – 12.
4.    EBRINGER, L.: Súčasný prístup k liečbe probiotikami. Interná Med, 5, 2005, č. 3, s. 204 – 210.
5.    FEMIA, A.P., LUCERI, C., GIANNINI, A., BIGGERI, A., SALVADORI, M., CLUNE, Y., COLLINS, K.J., PAGLIERANI, M., CADERNI, G.: Antitumorigenic activity of the prebiotic inulin enriched with oligofructose in combination with the probiotics Lactobacillus rhamnosus and Bifidobacterium lactis on azoxymethane – induced colon carcinogenesis in rats. Carcinogenesis, 23, 2002, s. 1953 – 1960.
6.    FERENČÍK, M., EBRINGER, L., MIKEŠ, Z. , JAHNOVÁ, E., ČIZNÁR, I.: Beneficial modification of the human intestinal microflora using orally administered lactic acid bacteria. Bratisl Lek Listy, 100, 1999, s. 238 – 245.
7.    GOLDIN, B.R.: Intestinal microflora: metabolism of drugs and carcinogens. Ann Med, 22, 1990, s. 43 – 48.
8.    HULÍN, I. a kol. : Patofyziológia. Bratislava: Slovak Academic Press, 1996, s. 598-615.
9.    HULÍN, I., ŠTUTINOVÁ, V.: Patogenéza aterosklerózy. In: HULÍN, I., et al.: Patofyziológia, 6. vyd. Bratislava: SAP, 2002, 1397 s.
10.    HULÍN, I., ĎURIŠ, I.: Ischemická choroba srdca. In: HULÍN, I., et al.: Patofyziológia, 6. vyd. Bratislava: SAP, 2002, 1397 s.
11.    JABLONSKÁ, M., a kol.: Kolorektálny karcinóm, včasná diagnóza a prevencia. Praha: Grada Publishing, 2000, s. 60-61.
12.    LEŠNÍK, F.: Nádorové ochorenia zvierat. In : SLANINA, Ľ., SOKOL, J.: Vademecum veterinárneho lekára. Bratislava: Príroda, 1991, s. 933-936.
13.    LIK-AMSTER, H., ROCHAT, F., SAUDAN, K.Y., MIGNOT, O., AESCHLIMANN, J.M.: Modulation of a specific humoral immune response and changes in intestinal flora mediated through fermented milkintake. FEMS Immunol Med Microbiol, 10, 1994, s. 55-63.
14.    LIMDI, J. K., O´NEILL, C., McLAUGHLIN, M.C.: Do probiotics have a therapeutic role in gastroenterology ? World J Gastroenterol, 12, 2006, s. 5447-5457.
15.    LINDBECK, A., OVERVIK, E., RAFTER, J., NORD, C.E., GUSTAFSSON, J.A.: Effect of Lactobacillus acidophilus supplements on mutagen excretion in faeces and urine in humans. Microb Ecol Health Dis, 5, 1992, s. 59-67.
16.    LING, W.H., KORPELA, R., MYLLANEN, H., SALMINEN, S., HANNINEN, O.: Lactobacillus strain GG supplementation decreases colonic hydrolytic and reductive enzyme activities in healthy female adults. J Nutr, 124, 1994, s. 18-23.
17.    MARTEAU, P., RAMBAUD, J.C.: Potential of using lactic acid bacteria for therapy and immunomodulation in man. FEMS Microbiol Rev, 12, 1993, s. 227 – 230.
18.    MEGO, M., ZAJAC, V.: Probiotiká v onkológii – áno či nie? Klin Onkol, 19, 2006, s. 167-170.
19.    MICHAEL, M., BRITTAIN, M.A., NAGAI, J., FELD, R., HEDLEY, D., OZA, A., SIU, L., MOORE, M.: Phase II study of activated charcoal to prevent irinotecan – induced diarrhea. JCO, 22, 2004, s. 4410 – 4417.
20.    MIKEŠ, Z., FERENČÍK, M., JAHNOVÁ, E., EBRINGER, L., ČIŽNÁR, I.: Hypocholesterolemic and immunomodulatory effects of orally applied Enterococcus faecium M-74 in man. Folia Microbiol, 40, 1995, s. 639-646.
21.    NOVÁKOVÁ, B., GOMBOŠOVÁ, K., HALUŠKOVÁ, V., KUCHTA, M.: Probiotiká v hepatológii a metabolizme lipidov. In: KUCHTA, M., PRUŽINEC, P. a kol.: Probiotiká, ich miesto a využitie v medicíne. Bratislava: Bonus CCs, 2006, s. 125-134.
22.    ROBERFROID, M.B.: Prebiotics and probiotics: are they functional foods? Am J Clin Nutr, 71, 2000, č. 6, s. 1682-1687.
23.    ROBERTSON, A.M.: Role of endogenous substances bacteria in colorectal cancer. Mutat Res, 290, 1993, s. 71-78.
24.    ROOS, N.M., KATAN, M.B.: Effects of probiotic bacteria on diarrhea, lipid metabolism, and carcinogenesis: a review of papers published between 1988 and 1998. Am J Clinic Nutr, 71, 2000, č. 2, s. 405-411.
25.    SANDERS, M.E.: Considerations for use of probiotic bacteria to modulate human health. J Nutr, 130, 2000, s. 384-390.
26.    THE LIPID RESEARCH CLINICS CORONARY PRIMARY PREVENTION TRIAL RESULTS: I. Reduction in incidence of coronary heart disease. J Am Med Ass, 251, 1984, s. 251-351.
27.    WESSBERG, P.L., RUDD, J.H.F.: Atherosclerotic biology and epidemiology of disease. In: Textbook of cardiovascular medicine. 2. vyd. Philadelphia: Lippincott, Williams, Wilkins, 2002, 2210 s.
28.    WOLLOWSKI, I., RECHKEMMER, G., POOL-ZOBEL, B.L.: Protective role of probiotics and prebiotics in colon cancer. Am J Clin Nutr, 73, 2001, s. 451-455.
29.    ZACCONI, C., BOTTAZZI, V., REBECCHI, A., BOSI, E., SARRA, P.G., TAGLIAFERI, L.: Serum cholesterol levels in axenic mice colonized with Enterococcus faecium and Lactobacillus acidophilus. Microbiologica, 15, 1992, s. 413 – 418.


Poďakovanie
Práca bola realizovaná v rámci projektu VEGA 1/0372/10.


Denisa ČOKÁŠOVÁ, Ladislav STROJNÝ, Alojz BOMBA, Leonard SIEGFRIED
(Z Ústavu experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, vedúci MVDr. A. Bomba, DrSc.,  a Ústavu lekárskej mikrobiológie a klinickej mikrobiológie Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, vedúci prof. MUDr. L. Siegfried, CSc.)


Partneri