Lekársky obzor 4/2009

Časopis Lekársky obzor 4/2009 je venovaný hepatológii

Editorial

Štefan HRUŠOVSKÝ: Sedem krokov slovenskej hepatológie/Seven steps of Slovak hepatology

Pôvodné práce/Original article

Štefan HRUŠOVSKÝ, Miroslav ŽIGRAI, Andrea GREGUŠOVÁ, Michal R. PIJÁK, Pavel STUDENÍK, Jaroslav ULICKÝ, Jana KOSNÁČOVÁ, Jaroslava MACKOVÁ: Sledovanie pacientov po transplantácii pečene na I. internej klinike SZU – analýza 52 prípadov/ Follow-up of patients after liver transplantation in 1st department of internal medicine, Slovak Medical University – analysis of 52 cases

Sylvia DRAŽILOVÁ, Pavel KRUPICER, Dagmar MOGROVIČOVÁ, Tatiana BALTÉSOVÁ, Irena PETRÍKOVÁ, Peter JARČUŠKA, Leonard SIEGFRIED, Lýdia PASTVOVÁ: Hepatitída B u hemodialyzovaných pacientov/Hepatitis B in patients on hemodialysis

?ubomír SKLADANÝ, Svetlana ADAMCOVÁ-SELČANOVÁ, Jozef BALÁŽ, Katarína GATIALOVÁ, Eva PRITZOVÁ , Stanislav OKAPEC, František HAMPL: Hepatocelulárny karcinóm: skúsenosti jedného centra/Hepatocellular carcinoma: Our center experience

Martin JANIČKO, Peter JARČUŠKA, Beáta BODNÁROVÁ, Eduard VESELÍNY, Mária ZAKUCIOVÁ: Trojmesačná polymérna enterálna výživa u pacientov s cirhózou pečene/Three month supportive polymeric enteral nutrition in patients with liver cirrhosis

Peter JARČUŠKA, Martin JANIČKO, Miriam JARČUŠKOVÁ, Eduard VESELINY, Jagienka JAUTOVÁ: Pruritus pri primárnej biliárnej cirhóze/ Pruritus in primary biliary cirrhosis

Peter JARČUŠKA, Martin JANIČKO, Mária ZAKUCIOVÁ, Eduard VESELÍNY, Jozef RADOŇAK, Peter ZÁVACKÝ: Sekundárna baktériová peritonitída u pacientov s cirhózou pečene a ascitom/Secondary bacterial peritonitis in cirrhotic patients with ascites

Kazuistika/Case report

Beáta BODNÁROVÁ, Peter JARČUŠKA, Mária ZAKUCIOVÁ, Mária TAJTÁKOVÁ, Zuzana SEMANOVÁ, Peter MOŠČOVIČ, Peter BOHUŠ: Hypotyreózou modifikovaný ascites u pacienta s kryptogénnou cirhózou pečene/Ascites modified by hypothyreosis in patient with cryptogenic liver cirrhosis

Peter JARČUŠKA, Eduard VESELÍNY, Mária ZAKUCIOVÁ, Martin JANIČKO, Beáta BODNÁROVÁ: Reverzibilnosť hepatorenálneho syndrómu – kazuistika/Reversibility of type 1 hepatorenal syndrome

Trestnoprávna zodpovednosť v zdravotníctve/Criminal-juridical responsibility

Karol TÓTH, Jozef TÓTH: Trestný čin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi/Crime of no law manipulation with personal dates

Miniatlas medicíny/Miniatlas of medicine

Filip DANNINGER, Štefan HRUŠOVSKÝ, Miron PETRAŠOVIČ, Igor TIBENSKÝ, Igor STRÁŇAVA: Ortotopická transplantácia pečene technikou „piggy back“/Orthotopic liver transplantation by „piggy-back“ technique

Medicína na webe/Medical web

Miroslav ŠAŠINKA, Štefan HRUŠOVSKÝ: Prehodnotenie manažmentu streptokokovej faryngitídy/Management of streptococcal pharyngitis reviewed

Odporúčania/Guidelines

Klinický manažment nadváhy a obezity u dospelých/Clinical management of overweight and obesity in adults

Medicínske aktuality/Medical actualities

Ivan BIELIK: Krst knihy a životné jubileum/Baptism of the book and anniversary

Osobnosti/Personalities

Jubilant MUDr. Ján Kazár, DrSc. – sedemdesiatročný/Ján Kazár, M.D., PhD.

 

Čo sme si prečítali za Vás/Medical news

Autodidaktické testy/Autodidactic tests

 

Začiatok storočia je významným obdobím pre slovenskú hepatológiu. Jeden z najmladších medicínskych odborov zažíva vďaka viacerým usilovným a nadšeným pracovným skupinám dynamický rozvoj. Každá z pracovných skupín rozvíja vlastné témy, diagnostické a terapeutické postupy, a súčasne dobieha ostatné skupiny v tých oblastiach, ktoré rozpracovali ony. Tak možno uviesť prinajmenšom sedem významných krokov, ktoré sa uskutočnili v ostatných rokoch (priznávam sa, že som ich na sedem zaokrúhlil).

Najväčším krokom v slovenskej hepatológii a azda aj jedným z najvýznamnejších krokov v slovenskej medicíne nového storočia vôbec je obnovenie programu transplantácií pečene. Počet transplantácií pečene aj počet multiorgánových odberov v SR rýchlo narastá. V Banskej Bystrici a v Bratislave sa za deväť mesiacov (2008 – 2009) uskutočnilo 25 úspešných ortotopických transplantácií pečene. Počet slovenských pacientov, ktorí podstúpili transplantáciu pečene, tak prevýšil stovku. Uvádzame skúsenosti s hepatologickou liečbou a sledovaním na jednom z hepatologických pracovísk.

Vírusové hepatitídy B a C sa stali stredobodom záujmu už koncom deväťdesiatych rokov vďaka prudkému rozvoju liečebných možností, ktorý pokračuje dodnes. Dovtedajších niekoľko hepatoprotektív „z rozpakov“ nahradila široká škála účinných protivírusových liekov: pri hepatitíde B peginterferón-a2a, nukleotidové a nukleozidové analógy adefovir dipivoxil, entekavir, lamivudín, telbivudín, tenofovir; pri hepatitíde C peginterferón-a2a a peginterferón-a2b a ribavirín. V našom čísle sa uvádza zaujímavý, široko koncipovaný príspevok k téme hepatitídy B u hemodialyzovaných pacientov od Dražilovej a spoluprac., v Slovensku už dobre rozpracovanej.

Ďalšou chorobou, na ktorú sa sústredila pozornosť po roku 2000, je hepatocelulárny karcinóm, prinajmenšom z dvoch dôvodov: jednak jeho výskyt celosvetovo i u nás rýchlo narastá (viac pacientov sa ho dožíva), jednak terapeutický nihilizmus 90. rokov nahradila možnosť využitia celého spektra liečebných postupov, ktoré zah?ňa chirurgické výkony, ako je resekcia nádoru alebo transplantácia pečene, ďalej ablačné techniky (rádiofrekvenčná ablácia), embolizačné techniky (trans-artériová chemoembolizácia, trans-artériová embollizácia) či medikamentová cielená liečba pokročilého hepatocelulárneho karcinómu sorafenibom. Skladaný a spoluprac. podávajú správu o vlastných skúsenostiach v tejto sľubnej perspektíve.

Nutrícia u pacientov s akútnymi i chronickými chorobami pečene zlepšuje prognózu a preto ju považujeme za samostatnú liečebnú metódu, ktorej treba venovať pri liečbe a sledovaní hepatálnych pacientov osobitnú pozornosť a ktorej modality sa budú rozvíjať aj v najbližšej budúcnosti. Preto prvou témou, ktorej prudkého rozvoja u nás sme svedkami, je enterálna výživa. Požiadavku zachovania perorálneho príjmu u pacientov so zlyhaním pečene „za každú cenu“ z 90. rokov v súčasnosti doplnila rozsiahla ponuka prípravkov enterálnej výživy. Janičko a spoluprac. podávajú správu o skúsenostiach s polymérnou enterálnou výživou pri cirhóze pečene.

 

Významnou témou hepatológie sú benígne komplikácie cirhózy pečene. Medzi najzávažnejšie patria tie, ktoré vyplývajú z portálnej hypertenzie. Skracujú život mladých chorých od 5. do 7. decénia, ich liečba predstavuje aj v súčasnosti veľký problém. Najvýznamnejšími z nich sú: ascites, krvácanie z pažerákových varixov a hypersplenizmus. Ascitu sa v tomto čísle venujú ďalšie dve práce košických autorov: pôvodná práca so súborom pacientov Jarčušku a spoluprac. a zaujímavá kazuistika Bodnárovej a spoluprac. Ďalšou komplikáciou, ktorá významne zhoršuje kvalitu života, ba môže predstavovať samostatnú indikáciu na transplantáciu pečene, je pruritus pri cholestatických chorobách pečene, ktorého liečbu rozvádza Jarčuška a spoluprac.

Šiestym krokom je rozvíjajúca sa spolupráca s ostatnými medicínskymi odbormi. Depistáž, diagnostika a liečba chorôb spôsobených hepatotropnými vírusmi sa rozvíjala a rozvíja vďaka spolupráci s infektológmi, s psychiatrami-adiktológmi či s lekármi zariadení na výkon trestu. Hepatocelulárny karcinóm je spoločnou témou hepatológa, roentgenológa, chirurga a klinického onkológa. Špecializácie v hepatológii a v gastroenterológii sú si vari najbližšie, veď príprava gastroenterológa na špecializačnú skúšku z hepatológie trvá iba dva roky. Liečbu pažerákových varixov elastickou ligáciou zaviedli v SR hepatológovia a vykonávajú ju spolu s gastroenterológmi. Ďalšia spolupráca sa rozvíja s klinickou farmakológiou v oblasti metabolizmu a toxicity liekov (aj genéza odboru hepatológia v SR je s klinickou farmakológiou úzko spätá), s klinickou toxikológiou najmä pri akútnych otravách, vrátane otráv jedmi a hubami.

Siedmym krokom, ktorý posúva slovenskú hepatológiu dopredu, je informatizácia a inštitucionalizácia. Rozvoj sa zaznamenal najmä v depistáži a v hlásení infekcií hepatotropnými vírusmi, v surveillance pacientov s cirhózou pečene, v riadení transplantačného programu pečene, v spolupráci s Národným centrom zdravotníckych informácií. Spomedzi existujúcich inštitúcií vyzdvihnime osobitne Slovenskú hepatologickú spoločnosť SLS, Subkatedru hepatológie KVL FZŠŠ SZU, Národné centrum pre liečbu a sledovanie chronických hepatitíd SZU, Centrá pre liečbu chronických hepatitíd, formujúce sa tri pracovné skupiny pre hepatocelulárny karcinóm, najmenej tri centrá klinickej výživy a ďalšie.

Sedem krokov som nezvolil ako paralelu siedmich dní Stvorenia. Ani v nich nie je, a ani po nich nenasleduje deň odpočinku. Sedem je kompletné (hoci nepárne) číslo. Je zavŕšením mnohých predchádzajúcich úsilí. Nech je pre nás odrazovým mostíkom pre ďalších a ďalších sedem.

Seven steps of Slovak hepatology

Štefan Hrušovský


 

 

Súhrn

Cieľ štúdie: Zistiť prevalenciu hepatitídy B medzi dialyzovanými pacientmi. Zistiť výskyt anti-HBs protilátok u dialyzovaných pacientov.

Pacienti: Do sledovania bolo zaradených 165 pacientov dialyzovaných v Fresenius Medical Care Poprad, Fresenius Medical Care Spišská Nová Ves a Dialcorp Kežmarok, s priemerným vekom 61,59 ± 12,96 roka, priemerným trvaním dialyzačnej liečby 2,99 ± 2,92 roka. U všetkých pacientov sa vyšetrilo HBsAg, anti-HBcIgG a anti-HBs, ostatné laboratórne parametre v prípade potreby.

Výsledky: Pozitívnosť HBsAg sa zistila u 5 pacientov (3,07 %), anti-HBsIgG protilátky u 49 pacientov (30,06 %). 3 pacienti mali detegovanú HBV-DNA, 3 pacienti sú liečení lamivudínom. Očkovaných bolo 146 pacientov, 123 absolvovalo kompletnú vakcináciu. Anti-HBs protilátky sa zistili u 70 pacientov (42,42 % všetkých pacientov). U pacientov s kompletným očkovaním sa anti-HBs protilátky zistili u 52 pacientov (42,27 %). Vysoké titre anti-HBs protilátok sa zistili u 41 pacientov (24,85 % všetkých pacientov), u 28 pacientov s kompletnou vakcináciou (22,76 %). Medzi pacientmi, ktorí dostali booster dávku vakcíny, sme našli anti-HBs protilátky u 15 pacientov (26,32 %), vo vysokom titre u 9 pacientov (15,79 %).

Záver: Zistili sme vysokú prevalenciu hepatitídy B u pacientov v troch dialyzačných centrách regiónu Spiša a Popradu. U viac ako 40 % dialyzovaných pacientov sa po očkovaní vytvorili anti-HBs protilátky.

Kľúčové slová: hemodialýza – hepatitída B – očkovanie.

Hepatitis B in patients on hemodialysis

Summary

Aim of the study: To determine the prevalence of hepatitis B and to evaluate the presence of anti-HBs antibodies in patients on hemodialysis.

Patients: 165 patients receiving hemodialysis treatment at the Fresenius Medical Care Poprad, the Fresenius Medical Care Spišská Nová Ves and the Dialcorp Kežmarok with mean age 61.59±12.96 years and mean hemodialysis duration 2.99±2.92 years were included in our study. In all patients HBsAg, anti-HBcIgG and anti-HBs were examined with other laboratory parameters as needed.

 

Results: HBsAg was found in 5 patients (3.07%), anti-HBsIgG antibodies in 49 patients (30.06%). In 3 patients HBV DNA was detected, 3 patients have been treated with lamivudine; 146 patients have been vaccinated, 123 of them have received full vaccine series. Anti-HBs antibodies were found in 70 patients (42.42% of all patients) and in 52 patients with completed vaccination (42.27%). High titers of anti-HBs were observed in 41 patients (24.85% of all patients) among them 28 patients have had full vaccination (22.76%). Among patients needed booster dose, anti-HBs antibodies were detected in 15 patients (26.32%), in high titer in 9 patients (15.79%).

Conclusion: We have found high prevalence of hepatitis B in patients in 3 dialysis centres in Spis and Poprad regions. Following vaccination more than 40% of the patients developed protective anti-HBs antibodies.

Key words: hemodialysis – hepatitis B – vaccination.

Sylvia DRAŽILOVÁ, Pavel KRUPICER, Dagmar MOGROVIČOVÁ, Tatiana BALTÉSOVÁ, Irena PETRÍKOVÁ, Peter JARČUŠKA, Leonard SIEGFRIED, Lýdia PASTVOVÁ

Súhrn

Východisko: Viac ako 100 slovenských pacientov podstúpilo transplantáciu pečene. Transplantácie vykonali rozličné chirurgické tímy v rozličných krajinách. Ich sledovanie zabezpečuje viacero transplantačných centier (TC).

Cieľ práce: Cieľom práce bolo posúdenie vývoja zdravotného stavu pacientov po transplantácii pečene sledovaných v najstaršom TC v Slovenskej republike.

Súbor a metódy: Analyzovali sme súbor 52 pacientov – 21 mužov a 31 žien – ktorým transplantovali pečeň v rozličných TC a ktorí boli sledovaní na I. internej klinike SZU v Bratislave v posledných 15 rokoch (1995 – 2009). Priemerný vek pacientov v čase transplantácie bol 36 rokov (od 18 do 59).

Výsledky: 52 pacientom vykonali transplantáciu pečene spolu 54x. Výkon sa uskutočnil 20x v transplantačnom centre (TC) Bratislava, 13x v TC Viedeň, 10x v TC Brno, 8x v TC Praha a 3x inde. Indikáciou bola 17x primárna sklerotizujúca cholangitída, 10x fulminantné zlyhanie pečene, 8x autoimunitná hepatitída, 8x alkoholová choroba pečene, 3x vírusová hepatitída v štádiu cirhózy pečene, 6x iné choroby. Transplantácia pre fulminantné zlyhanie sa uskutočnila 8x v TC Viedeň, raz v TC Bratislava a raz v TC Brno. Pacienti mali rozličné protokoly imunosupresívnej a protiinfekčnej liečby podľa TC a podľa aktuálneho vývoja poznatkov. Najčastejšími komplikáciami boli baktériové infekcie, menej často vírusové infekcie, akútna rejekcia (v ostatných rokoch zriedkavejšia), trombózy a i. Zriedkavý bol lymfóm (2x), raz vznikla chronická rejekcia. Dvakrát bola retransplantácia. Čas sledovania je 0 – 15 rokov, 40 pacientov (77 %) prežíva. Osem pacientov (15 %) zomrelo v pooperačnom období, štyria v dlhodobom priebehu (8 %). V posledných 5 rokoch boli iba dve úmrtia.

Záver: Transplantácia pečene je valídnou terapeutickou metódou. Pacienti sledovaní v TC Bratislava majú rozličné protokoly imunosupresie a protiinfekčnej liečby. Prežívanie pacientov a komplikácie sú podobné ako v iných krajinách EÚ.

Kľúčové slová: transplantácia pečene – imunosupresívna liečba – protiinfekčná liečba – Slovenská zdravotnícka univerzita

Follow-up of patients after liver transplantation in 1st department of internal medicine, Slovak Medical University – analysis of 52 cases

Summary

Background: More than 100 Slovak patients underwent liver transplantation. The transplantation was done by surgical teams in different countries. Their follow-up is provided by several transplant centers (TC).

Aim: The aim of the study was to assess the evolution in patients after liver transplantation followed in the oldest TC in Slovakia.

Patients and methods: The authors analyzed a series of 52 patients – 21 men and 31 women – that underwent liver transplantation in different TC and were followed up in 1st Department of Internal Medicine, Slovak Medical University in Bratislava during last 15 years (1995 – 2009). Mean age of these patients at the time of liver transplantation was 36 years, ranging from 18 to 59 years.

Results: Liver transplantation was done 54 times in 52 patients. It was realized 20 times in TC Bratislava, 13 times in TC Vienna, 10 times in TC Brno, 8 times in TC Prague, and 3 times elsewhere. The indications were: primary sclerosing cholangitis (17x), fulminant liver failure (10x), autoimmune hepatitis (8x), alcoholic liver disease (8x), viral hepatitis at the stage of liver cirrhosis (3x) and other (6x). Eight liver transplants for fulminant liver failure were done in TC Vienna, one in TC Bratislava and one in TC Brno. Patients had different immunosuppression and anti-infectious prophylactic treatment protocols, depending on transplant centers and actual state-of-the-art of treatment. Most common complications were bacterial infections, less often viral infections, acute rejection (diminishing in last years), vascular thrombosis and other. Rarely, lymphoma and chronic rejection occurred (two cases and one case, respectively). In two cases, re-transplantation was necessary. The follow-up time was from one month to 15 years, 40 patients (77 %) are living. Eight patients (15 %) died in post-operative period, four patients (8 %) died during long-term follow-up. Only two patients died at the period of last 5 years.

Conclusion: Liver transplantation is a valid therapeutic method. Patients followed up in TC Bratislava are treated by different immunosuppression and anti-infection treatment protocols. Survival rate and complications are comparable to those in other centers of European Union.

Key words: liver transplantation – immunosuppression – anti-infectious treatment – Slovak Medical University

Štefan HRUŠOVSKÝ, Miroslav ŽIGRAI, Andrea GREGUŠOVÁ, Michal R. PIJÁK, Pavel STUDENÍK, Jaroslav ULICKÝ, Jana KOSNÁČOVÁ, Jaroslava MACKOVÁ

 

 

 

 

Súhrn

Východisko: Hepatocelulárny karcinóm (HCCa) je najrýchlejšie narastajúca príčina smrti na zhubný nádor v západných krajinách, predovšetkým v dôsledku epidemiologického vývoja infekcie vírusom hepatitídy C a nealkoholovej steatohepatitídy (NASH). Existujú podstatné zemepisné rozdiely v demografickej a klinickej charakteristike HCCa. Veľa významných informácií možno odvodiť od prierezovej analýzy kohorty HCCa s jednoduchými cieľmi. Premietnutie porovnania napr. systému BCLC (Barcelona Clinic Liver Cancer) do miestnej starostlivosti o pacientov s HCCa predstavuje užitočnú cestu na rozvoj stratégie narábania s chorobou. To môže viesť k úspešnej liečbe a k významnému zisku rokov adjustovaných podľa kvality u postihnutých ľudí.

Metódy: Traja spomedzi autorov (S. A.-S., J. B. a K. G) analyzovali nemocničnú databázu podľa diagnostických kódov. Výsledky potom korelovali s databázou zúčastnených zariadení spolu so záznamom liečebných postupov. Tam, kde to bolo možné, skontaktovali sa s pacientmi alebo ich rodinami, aby získali informácie o zdravotnom stave účastníkov.

Výsledky: Vykonala sa analýza od júla 2007 do decembra 2008. Aktuálne údaje sa získali o 26 pacientoch – 18 mužoch a 8 ženách.  Priemerný vek bol 69 rokov (od 31 do 83). HCCa a cirhóza pečene sa diagnostikovala u 25 pacientov, v 6 prípadoch boli spôsobené infekciou vírusom hepatitídy C (HCV), v 4 prípadoch infekciou vírusom hepatitídy B (HBV). Alkoholová choroba pečene bola príčinou u 7 pacientov, súčasná NASH sa zistila u 4 osôb. V jednom prípade sa HCCa diagnostikoval v necirhotickom transplantáte po transplantácii pečene pre Wilsonovu chorobu. Pri stanovení diagnózy sa použil štandardný postup EASL (European Association for the Study of Liver). U štyroch spomedzi 26 pacientov (15 %) sa HCCa diagnostikoval počas aktívneho skríningu pri cirhóze pečene (surveillance HCCa). U jedného z nich sa nádor odstránil pomocou rádiofrekvenčnej ablácie (RFA), jeden pacient podstúpil úspešnú transplantáciu pečene (LTx), v dvoch prípadoch sa vykonala chirurgická resekcia (všetci pacienti mali útočnú liečbu). U ostatných pacientov (85 %) sa HCCa zistil v priebehu vyšetrovania pre iné dôvody či ťažkosti. Všetci mali HCCa v štádiu B alebo vyššom, preto podstúpili liečbu zodpovedajúcu ich štádiu: chemoembolizáciu (TACE) v troch prípadoch spomedzi 22 (14 %), liečbu sorafenibom v 7 prípadoch (32 %). Ostatní pacienti (54 %) mali paliatívnu liečbu. Naša databáza nám však neumožnila získať údaje o prežívaní vo vzťahu k liečebným postupom alebo komplikáciam.

 

Záver: Väčšina prípadov HCCa sa diagnostikovala v pokročilom štádiu. Preto je potrebné zlepšiť skríning HCCa u pacientov s cirhózou pečene tak, aby popri zhromažďovaní údajov a použití miestne prispôsobených liečebných protokolov bolo možné využívať skorú a útočnú liečbu. V Slovensku možno pacientom v ktoromkoľvek štádiu BCLC poskytnúť liečbu podľa európskych štandardov.

Kľúčové slová: cirhóza pečene – hepatocelulárny karcinóm – surveillance – rádiofrekvenčná ablácia – transartériová chemoembolizácia – sorafenib.

Hepatocellular carcinoma: one centre experience

 

Summary

Background: Hepatocellular carcinoma (HCCa) is the fastest growing cause of death due to malignancy in the west, mainly because of evolving epidemiology of the hepatitis C virus infection and nonalcoholic steatohepatitis (NASH). There are substantial geographic differences in demographic and clinical characteristics of HCCa. Much relevant information about future directions can be derived from cross sectional analysis of HCCa cohort with simple endpoints. Reflecting on the local management of HCCa in comparison with for example Barcelona Clinic Liver Cancer (BCLC) system is useful way to evolving strategy for coping with the disease. This can lead to successful therapy and considerable gain in quality adjusted life years of affected human beings.

Methods: Three out of the above authors (S.A.-S., J.B. and K.G.) have analyzed hospital database according to the diagnosis code. The results were then correlated with database of participating institutions, along with recording of treatment approaches. If possible, the patients and/or their families were contacted to obtain information about current health status of the participants.

Results: The analysis was performed from July 2007 to December 2008. Actual data were obtained from 26 patients - 18 male and 8 female. Average age of the group was 69 years (range 31 - 83). Hepatocellular carcinoma (HCCa) and cirrhosis were diagnosed in 25 patients, in 6 cases these were secondary to HCV infection, in 4 cases to HBV infection; alcoholic hepatitis was the primary etiologic condition in 7 patients, underlying nonalcoholic steatohepatitis was found in 4 subjects. In one case HCCa was diagnosed after liver transplantation in a non-cirrhotic graft due to Wilson‘s disease. EASL standards were used when establishing diagnosis. In four patients out of 26 HCCa was diagnosed during the active screening for  liver cirrhosis (surveillance HCCa - 15%); in one of them the tumor was removed by radiofrequency ablation (RFA), one patient underwent successful liver transplantation (LTx), surgical resection was performed in 2 cases (all  received an aggressive treatment). In the remaining patients (85%) HCCa was found when examined for another reason or complaints. All of them had HCCa in stage B or higher and, therefore, they received treatment adequate to their staging: chemoembolization (TACE) in 3 cases out of 22 (14%), sorafenib therapy in 7 cases (32%); other patients (54%) received palliative treatment. From our database, however, we were unable to find out the survival rate related to the procedures and/or complications.

 

Conclusion: Most HCCa cases are detected in an advanced stage; hence it is necessary to improve the screening for HCCa in patients with liver cirrhosis when it might be possible to start an early aggressive treatment, in addition to data accumulation and adoption of locally modified therapeutic protocols. In Slovakia recommended treatment according to the European standards can be offered to the patients in any BCLC stage.

Key words: liver cirrhosis – hepatocellular carcinoma – surveillance – radiofrequency ablation – transarterial chemoembolization – sorafenib.

 

Ľubomír SKLADANÝ, Svetlana ADAMCOVÁ-SELČANOVÁ, Jozef BALÁŽ, Katarína GATIALOVÁ, Eva PRITZOVÁ, Stanislav OKAPEC, František HAMPL

 

Partneri