Lekársky obzor 5/2009

Časopis Lekársky obzor 5/2009 venovaný genetike.

Editorial

Darina ĎUROVČÍKOVÁ: Genetizácia medicíny/Genetization of medicine

Pôvodné práce/Original article

Denisa BALÁKOVÁ, Gabriel MINÁRIK, Zuzana KOLEDOVÁ, Ľudevít KÁDAŠI: Mutačná analýza génov zodpovedných za nesyndrómovú hluchotu u slovenských pacientov/Mutation analysis of the genes responsible for non-syndromic hearing loss in Slovak patients

Darina ĎUROVČÍKOVÁ, Darina ZMAJKOVIČOVÁ, Miriam FOJTÍKOVÁ, Róbert PETROVIČ, Iveta MĹKVA,  Edita HALÁSOVÁ, Eva VÉGHOVÁ: Genetické syndrómy obezity v praxi klinického genetika – analýza za 10 rokov/ Genetic obesity syndromes in genetic clinic – 10 years analysis

Prehľady/Overviews

Iveta MLKVÁ: Dedičná forma karcinómu pankreasu/Hereditary form of pancreatic carcinoma

Denisa ILENČÍKOVÁ, Lukáš PLANK: Genetická diagnostika malígnych lymfómov/Genetic diagnosis of the malignant lymphomas

Martin HUŤAN, Martin HUŤAN, Jr., Štefan NOVÁK: Konvenčné techniky a novšie prístupy v intervenčnej liečbe nekrotizujúcej pankreatitídy/ Routine techniques and newer surgical interventions in the treatment of necrotizing pancreatitis

Kazuistika/Case report

Denisa ILENČÍKOVÁ, Darina ĎUROVČÍKOVÁ, Anna RYBÁROVÁ, Anna HLAVATÁ, László KOVÁCS: Nový syndróm malignity v diferenciálnej diagnostike s neurofibromatózou 1 a jej podobným chorobám/New malignancy syndrome in the differential diagnosis of neurofibromatosis 1 and like diseases

Miniatlas medicíny/Miniatlas of medicine

Denisa ILENČÍKOVÁ, Darina ĎUROVČÍKOVÁ: ABC  genetických  testov v obrazoch pri  diagnostike a monitorovaní  liečby chronickej myeloickej leukémie (CML)/ABC of the genetic tests in the management of chronic myeloid leukemia (CML)

Trestnoprávna zodpovednosť v zdravotníctve/Criminal-juridical responsibility

Karol TÓTH, Jozef TÓTH: Trestný čin úkladnej vraždy/ Crime of plot murder

Medicína na webe/Medical web

Miroslav ŠAŠINKA, Štefan HRUŠOVSKÝ: Chrípka A(H1N1)/Flu A(H1N1)

Medicínske aktuality/Medical actualities

Ivan BIELIK: Otvorenie školiaceho pracoviska SZU/Opening of the Slovak Medical University school workplace

Osobnosti/Personalities

Viera FÁBRYOVÁ: Doc. MUDr. Emília Kaiserová, CSc./Emília Kaiserová, M.D., PhD., Assistant Professor

Autodidaktické testy/Autodidactic tests

Čo sme si prečítali za Vás/Medical news

 

Genetika dnes bezpochyby zasahuje každú medicínsku oblasť. Najmä s prelomom tisícročia sa na medzinárodných fórach konštatovalo, že nastala éra genetizácie medicíny. Nedá mi nepripomenúť, žeklinická genetika na Slovensku mala už v roku 1972 svoju jasnú koncepciu vďaka osobnosti prof. MUDr. Viliama Izakoviča, CSc. zakladateľa odboru, čo nás významne neodlišovalo od vtedy vyspelých krajín EÚ. Všetky ďalšie koncepcie potvrdzujú jej pevné základy, čomu nasvedčuje kompatibilita nielen vzdelávania, ale aj samotné vykonávanie klinicko-genetickej praxe v porovnaní s viacerými EÚ krajinami.

Vzhľadom na interdisciplinárny charakter odboru lekárskej genetiky je spolupráca s inými odbormi (pediatrie, gynekológie, internej medicíny, neurológie, psychiatrie) naplno zviditeľnená. Svedectvom sú nielen publikácie s genetickou problematikou v odborných časopisoch, ale aj konkrétne spoločné riešenie pacientov.

Odbor okrem vlastných medicínskych špecialistov (klinických genetikov a konzultantov) potrebuje kvalitných laboratórne orientovaných odborníkov na diagnostické metódy. Rozvoj nových laboratórnych techník umožnil rozpoznať rôzne typy genetických mechanizmov, ktoré sú príčinou konkrétneho patologického stavu. Od klasických cytoge netických techník sa diagnostické testy posunuli k metódamfarebnej cytogenetiky, molekulovým (DNA, RNA, cDNA) technikám a smerujú k proteomickým metódam, ktoré priamo analyzujú kvalitu produktu génu na úrovni rôznych tkanív. Pre rýchlejšiu a efektívnejšiu diagnostiku sa metodiky ďalej sofistikovali, čoho dôkazom je automatizovaná sekvenčná analýza a Real-Time PCR. Používame ich aj v našich laboratóriách v diagnostike nádorových a nenádorových chorôb. Nové metódy smerujú k efektívnej a racionálnej diagnostike a sú podkladom odporúčaní (guidelineov) s cieľom optimalizácie diagnostiky a liečby genetických patologických stavov. Osobitnou kapitolou sú niektoré dedičné choroby s rizikom malignity pre možnosť ich predsymptomatickej diagnostiky, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou genetickej prevencie v rizikových rodinách. Zabezpečenie molekulovo-genetickej diagnostiky, ktorá pomáha napĺňať ciele onkologického a kardiovaskulárneho programu si vyžaduje nemalé finančné zdroje.

Predložené číslo obsahuje výber odborných článkov z rôznych oblastí klinicko-genetickej starostlivosti. Z poslednej práce molekulových biológov pochádzajú výsledky mutačnej analýzy génov pre nesyndrómovú hluchotu v populácii slovenských pacientov, ktoré sú dnes na úrovni priameho využitia v praxi. Všade skloňovanej obezity sa dotýka pôvodná práca Genetické syndrómy obezity v klinicko-genetickej praxi, ktorá ju analyzuje na konkrétnej vzorke genetických pacientov. Na význam včasnej diagnostiky karcinómu pankreasu s pomocou genetických metód upozorňuje prvý prehľadný článok. Spresnenie diagnostiky s laboratórnym vyšetrením genetických zmien malígneho lymfómu a úzku spoluprácu patológa sleduje aktuálny trend liečby, smerujúci k slovenským pacientom. V článku Nový syndróm malignity v diferenciálnej diagnostike s neurofibromatózou 1 a jej podobným chorobám upozorňujeme na zložitosť etiologickej diagnostiky malignít. Súčasne aj na to, že mnohé patologické javy v rodinách majú spoločného menovateľa. Rozuzlenie prinášajú metódy molekulovej medicíny zakomponované v postupoch genetických vyšetrení.

Záverom ponúkame stručnú verziu použitia metód molekulovej medicíny (molekulovej cytogenetiky a molekulovej genetiky) pri chronickej myeloickej leukémii pod názvom ABC genetických testov v obrazoch pri diagnostike a monitorovaní liečby chronickej myeloickej leukémie.

Poznatky z genetiky umožnili chápať individualitu jedinca, jeho behaviorálne charakteristiky, jeho choroby, individuálnu vnímavosť na škodliviny a liečivá vo vzťahu jeho genotypu s prostredím a životným štýlom, v konkrétnych socioekonomických podmienkach. Interakcia s prostredím predstavuje enviromentálne riziká v podobe biologických, chemických a fyzikálnych mutagénov, ktorých trvalá eliminácia nie je možná. Z tohto dôvodu úlohy udržania genetického zdravia populácie majú celospoločenský rozmer. Z pohľadu zdravotníka môžeme toto riziko znižovať pri akceptovaní nových poznatkov z farmakológie a farmakogenetiky, racionálnou preskribciou liečiv ako aj záťažových vyšetrení najmä u žien vo fertilnom období.

 

 

Na záver chcem poďakovať redakcii, že sme v uvedenom čísle časopisu dostali priestor pre vybrané okruhy z nádorovej a nenádorovej genetiky. Ostatné, z rozhrania ďalších odborov ako sú neurogenetika a psychiatria, gynekológia a reprodukčná genetika vyžadujú osobitný priestor.

Genetization of medicine

Doc. MUDr. D. Ďurovčíková, CSc.

SÚHRN

Východisko: Generalizovaný alebo trunkálny typ obezity ako hlavný príznak charakterizuje viac ako 20 monogénových syndrómov a pri mnohých ďalších je súčasťou širšieho príznakového spektra. V práci referujeme podrobnejšie o Praderovom-Williho syndróme (PWS) a syndrómoch obezity rozpoznaných v jeho diferenciálnej diagnostike.

Súbor a metódy: Analyzujeme súbor 34 pacientov vyšetrených pre obezitu za obdobie 10 rokov, vyšetrených metódou FISH, alebo metylačne-špecifickou PCR.

Výsledky: U 5 vyšetrených sme metódou FISH, alebo metylačne-špecifickou PCR potvrdili PWS. Obezitu ako súčasť ďalších monogénových syndrómov (Cohenov, Bardetov-Biedlov, Wolframov, AR syndrómy obezity s hypogonadizmom, Albrightov, Alstromov, X-MLR s obezitou, AD syndrómy obezity s vitiligom a pulmonálnou stenózou) sme potvrdili u 9 pacientov na základe klinicko-diagnostických kritérií. U 1 pacientky s fenotypom podobným PWS sme zistili mozaiku Turnerovho syndrómu, karyotyp 46,X,i(Xq)/45,X0. V ďalšom prípade sme pozorovali asociáciu familiárnej obezity s vyváženou chromozómovou prestavbou karyotyp 46,XY,t(1,4)(q25:q21).

Záver: Genetické pozadie obezity sme zistili takmer v polovici prípadov, čo svedčí o racionálnej indikácii genetického vyšetrenia pacientov s fenotypom obezity. Rozpoznané genetické syndrómy obezity v ambulancii klinického genetika potvrdzujú ich zriedkavý výskyt u slovenských pacientov.

Kľúčové slová: Praderov-Williho syndróm - monogénové syndrómy obezity - diagnostické genetické testy.

Genetic obesity syndromes in genetic clinic - 10 years analysis

SUMMARY

Background: Generalized or trunk obesity has been an essential sign in more than 20 monogenic syndromes and one of the principal features in many other syndromes. In this paper we discuss in detail Prader-Willi syndrome (PWS) and other obesity syndromes within the frame of a differential diagnosis.

Subjects and methods: A group of 34 patients was analyzed during 10-year period clinically, by FISH or methylation-specific PCR  analysis.

 

Results: In 5 patients Prader-Willi syndrome was confirmed by FISH or specific methyl PCR reaction. In 9 patients other obesity syndromes were diagnosed by clinical diagnosis alone (Cohen's, Bardet-Biedl's, Wolfram's, AR obesity syndromes with hypogonadism, Albright's, Alstrom's, X-MLR with obesity, AD obesity with vitiligo and pulmonary stenosis). In one female patient with a fenotype similar to PWS we have discovered Turner's mosaicism 46,X,i(Xq)/45,XO. In one case we have confirmed a familial obesity with balanced chromosomal form 46,XY,t(1,4)(q25:q21).

Conclusions: Strong genetic influence found in almost half of the cases is supporting the need for a genetic counseling in patients with obesity fenotype.

Key words: Prader-Willi syndrom-monogenic obesity syndromes-diagnostic genetic tests.

Darina ĎUROVČÍKOVÁ, Darina ZMAJKOVIČOVÁ, Miriam FOJTÍKOVÁ, Róbert PETROVIČ, Iveta MĹKVA,  Edita HALÁSOVÁ, Eva VÉGHOVÁ

Súhrn

Východisko: Jednou z najčastejších porúch senzorického systému človeka je porucha sluchu postihujúca 6 až 8 % populácie. Ide o klinicky heterogénnu chorobu s rôznym vekom nástupu, závažnosťou a miestom poškodenia. Z porúch sluchu zapríčinených genetickými zmenami je viac ako 70 % nesyndrómových, z ktorých je prevažná väčšina autozómovo recesívne dedičných. Viac ako 50 % všetkých pacientov s autozómovo recesívnou nesyndrómovou poruchou sluchu nesie mutácie v géne GJB2 (gap junction beta-2). Bolo v ňom opísaných viac ako 110 rôznych mutácií asociovaných s poruchami sluchu rôznej etiológie.

Súbor a metódy: Zaoberali sme sa detekciou mutácií v kódujúcej aj nekódujúcej oblasti génu GJB2, v géne GJB6 (gap junction beta-6) a v génoch pre tRNA (Ser) a 12S rRNA v mitochondriovej DNA. Použili sme metódu ACRS PCR, analyzovali sme 126 vzoriek od pacientov s nesyndrómovými poruchami sluchu (NSHL), z toho 73 nerómskych a 53 rómskych.

Výsledky: V súbore postihnutých nerómskeho pôvodu sme detegovali 5 kauzálnych mutácií (35delG, 167delT, 310del14, 333delAA, R75W) a 3 polymorfizmy (V27I, M34T, E114G). V súbore postihnutých rómskeho pôvodu sme detegovali 4 kauzálne mutácie (35delG, W24X, V37I, L90P) a 2 polymorfizmy (R127H, V153I). V práci podrobne uvádzame nájdené mutácie.

Záver: Na základe našich výsledkov a použitých molekulovo-biologických metód sme teraz schopní zabezpečiť kvalitnú, spoľahlivú a ekonomicky výhodnú DNA diagnostiku nesyndrómových porúch sluchu.

Kľúčové slová: nesyndrómové poruchy sluchu – GJB2 – mutácie – DNA diagnostika.

Mutation analysis of the genes responsible for non-syndromic hearing loss in Slovak patients

Summary

Background: Hearing loss is the most common sensory disorder affecting 6 to 8% of the population in developed countries. It is a clinical heterogeneous disorder affecting people at any age with distinct severity and location of the impairment. More than 70% of the genetic hearing loss are non-syndromic and mostly exhibiting autosomal recessive trait. Over 50% of all patients with autosomal recessive non-syndromic hearing loss have mutations in GJB2 (gap junction beta-2) gene. Mutations in this gene were identified for the first time in 1997 and since more than 110 different mutations associated with deafness of diverse etiologies have been described.

Patients and methods: Our previous studies were devoted to mutation detection in the coding and the non-coding region of GJB2 gene, in the GJB6 (gap junction beta-6) gene and in the genes for tRNA (Ser) and 12S rRNA in mitochondrial DNA.

Results: In the group of patients non-Roma origin we detected 5 causative mutations (35delG, 167delT, 310del14, 333delAA, R75W) a 3 polymorphisms (V27I, M34T, E114G). In the group of patients Roma origin we detected 4 causative mutations (35delG, W24X, V37I, L90P) and 2 polymorphisms (R127H, V153I).

Conclusion: Our results together with applied molecular-biological methods enable us to provide reliable and cost-effective DNA diagnostics of non-syndromic hearing loss. Our results together with applied molecular-biological methods enable us to provide reliable and cost-effective DNA diagnostics of non-syndromic hearing loss. We used ACRS PCR method, we analyzed 126 samples from patients with non-syndromic hearing loss (NSHL) – 73 non-Roma and 53 Roma origin.

Key words: non-syndromic hearing loss – GJB2 mutations – DNA diagnostics.

Denisa BALÁKOVÁ, Gabriel MINÁRIK, Zuzana KOLEDOVÁ,Ľudevít KÁDAŠI


 

 

SÚHRN

Karcinóm pankreasu je jednou z najčastejších príčin úmrtí na onkologickú chorobu v našej dospelej populácii. Až u 80 - 90 % pacientov sa choroba diagnostikuje už v neresekovateľnom štádiu, celková dĺžka 5-ročného prežívania sa pohybuje od 0,4 do 4 %. Skríning a včasná detekcia karcinómu pankreasu sú zamerané len na skupinu vysokorizikových pacientov vzhľadom na pomerne nízky populačný výskyt tejto choroby a náročnosť vyšetrení. Okrem známych non hereditárnych faktorov je to predovšetkým genetická predispozícia, ktorá môže výrazne zvyšovať riziko vzniku choroby. Dedičná zložka sa zúčastňuje asi na 17 % karcinómov pankreasu, z čoho 10 % prípadov má aj familiárny výskyt a 3 % prípadov sa vyskytujú v rámci konkrétnej formy definovaného hereditary cancer syndrómu. V našom príspevku sa zaoberáme predovšetkým geneticky podmienenými formami karcinómu pankreasu, možnosťami ich genetickej diagnostiky a ďalším odporúčaným manažmentom týchto pacientov.

Kľúčové slová: karcinóm pankreasu - dedičné faktory - skríning a včasná diagnostika.

Hereditary form of pancreatic carcinoma

 

SUMMARY

In our adult population mortality rate due to carcinoma of the pancreas is one of the most frequent causes of cancer deaths. In 80-90% of the cases disease is diagnosed late in unresectable stage; five-year survival rate is is in a range from 0.4 to 4%. Screening and early detection is limited to the high-risk patients only because of the low incidence of disease and challenging investigation. In addition to well-known non-hereditary factors genetic trait can significantly increase the risk of disease. Hereditary factors are responsible for 17% of the pancreatic cancer in which 10% of cases exhibit also a familial inheritance trait and 3% are defined as hereditary pancreatic carcinoma. In our paper we are focusing on the pancreatic cancer precipitated by genetic factors, genetic diagnostic testing and further treatment of the patients.

Key words: pancreatic carcinoma - hereditary factors -screening and early diagnosis.

Iveta MLKVÁ


 

Partneri