Lekársky obzor 9/2008

International conference in Chair of gynaecology and obstetrics of Slovak Medical Uiversity


Pri príležitosti 55. výročie ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov sa dňa 13. júna 2008 v posluchárni "A" Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave uskutočnila Medzinárodná konferencia Katedry gynekológie a pôrodníctva SZU. Konferenciu otvoril doc. MUDr. Igor Rusňák, CSc., jej koordinátor, ktorý privítal hostí, prof. MUDr. Jána Danka, CSc., prezidenta Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spo ločnosti SLS, jej vedeckého sekretára doc. MUDr. M. Redecha, CSc. a hlavného odborníka MZ SR pre gynekológiu a pôrodníctvo prof. MUDr. M. Borovského, PhD. Osobitne privítal prof. MUDr. M. Valenta, DrSc., ktorého, ako povedal, si pamätajú všetci, ktorí študovali na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Slova sa potom ujal rektor Slovenskej zdravotníckej univerzity SZU a vedúci Katedry gynekológie a pôrodníctva SZU prof. MUDr. Ján Štencl, CSc., ktorý prítomných taktiež vrelo privítal a prešiel na prezentáciu svojej prednášky, ktorá mapovala celú históriu Katedry gynekológie a pôrodníctva SZU, až po jej súčasnosť.

Stomatologic conference on Slovak Medical University


Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, Fakulta zdravotníckych špecializačných štúdií a Katedra stomatológie SZU usporiadali dňa 27. júna 2008 slávnostnú stomatologickú konferenciu, ktorá sa konala pod záštitou rektora SZU prof. MUDr. Jána Štencla, CSc. v Aule Slovenskej zdravotníckej univerzity. Konferencia sa uskutočnila pri príležitosti osláv 55. výročia inštitucionálneho ialšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov na Slovensku. 

Erysipelas


Štefan HRUŠOVSKÝ, Darina JARČUŠKOVÁ, Igor STANKOVIČ


Eryzipel (etymologicky "červená koža") je akútna infekčná choroba kože spôsobená najčastejšie beta-hemolytickým streptokokom skupiny A (Streptococcus pyogenes). V minulosti bývala najčastejšie postihnutá tvár, v súčasnosti je to predkolenie. Spomedzi ialších lokali zácií je to koža ostatných častí končatín (predlaktie, ruka, noha, prsty), zriedka iných častí tela. Predisponujúcim faktorom je porucha imunity, diabetes mellitus, alkoholizmus. Bránou vstupu infekcie býva epitelový defekt po poranení, po chirurgickom výkone (incízia), pri kožných vredoch, pri dermatomykózach, pri kontaktnej dermatitíde, pri poruche odtoku lymfy (mastektómia, chirurgický výkon v oblasti panvy) a pod. Zdrojom infek cie je zvyčajne streptokok samého pacienta z ORL oblasti (1-3).
Eryzipel sa klinicky manifestuje v prvých dvoch dňoch od infekcie celkovými prejavmi, ako je trasenie, vysoká horúčka, unavenosť. Býva bolesť hlavy, ba i vra canie. V typickom prípade na jednom predkolení rýchlo vzniká cirkulárna kožná lézia, ktorá má ostré ohraničenie a je bolestivá (obr. 1). Bývajú zdurené lymfatické uzliny v inguíne, môže vzniknúť lymfedém. Lokálne je koža začervenaná, zdurená, tuhá, hladka, inokedy má povrch podobný pomarančovej kôre. Pri ťažšom postihnutí vznikajú vezikuly, buly (obr. 2), abscesy (obr. 3), petechie (obr. 4), až nekróza kože (obr. 5). Eryzipel môže recidivovať. Po opakovaných infekciách možno pozorovať rozličné kombinácie týchto lézií, vyvinie sa atrofia kože (obr. 6), môže zostať lymfedém a lymfadenitída.
Diagnóza sa opiera o klinický priebeh a o fyzikálne vyšetrenie s nálezom charakteristickej červenej kožnej lézie. Hemokultúra je pozitívna iba zriedka, v prípade generalizovanej infekcie (bakteriémia a sepsa). V dife renciálnej diagnostike treba vylúčiť herpes zoster, angioedém, kontaktnú dermatitídu, trombózu, trombo flebitídu. 

Reissues of recommendations for asymptomatic bacteriuria screening in adults



Časopis Ann Intern Med (149, 2008, s. 43-47) uverejnil 30. júna 2008 prehodnotenie odporúčaní 
(guidelines) pre skríning asymptomatickej bakteriúrie u dospelých, ktoré urobila US Preventive Services Task Force (USPSTF). Táto organizácia sa zaoberá preventív nou starostlivosťou u chorých, ktorí nemajú zjavné kli nické príznaky alebo prejavy danej choroby. Pred chádzajúce odporúčania pre skríning asymptomatickej bakteriúrie pochádzajú z r. 2004, kedy obsahovali jednoduchú formuláciu - u dospelých sa skríning odporúča u tehotných žien.
Prehodnotené odporúčania vychádzajú z inten zívneho výskumu sledovania osudu asymptomatickej bakteriúrie u tehotných žien, netehotných žien a u mužov. V podstate sa však potvrdila správnosť predchádzajúcich odporúčaní, zmenila sa však kategorizácia jednotlivých odporúčaní. V zásade sa formulovali 2 odporúčania:
1. U všetkých tehotných žien sa má vyšetriť asymptomatická bakteriúria medzi 12. a 16. týždňom gravidity alebo pri prvej návšteve v te hotenskej poradni (ak sa táto návšteva usku toční neskôr). Toto odporúčanie má hodnotu A podľa kritérií medicíny založenej na dôkazoch (EBM). Odôvodnenie skríningu spočíva najmä vo vysokom riziku vzniku popôrodnej pyelonefritídy u gravidnej s asympto­matickou bakteriúriou a v riziku pôrodu dieťaťa s nízkou pôrodnou hmotnosťou (< 2500 g). 
2. Skríning asymptomatickej bakteriúrie nie je indikovaný u netehotných žien a u mužov. Toto odporúčanie má hodnotu D podľa EBM kritérií. 
Zlatým štandardom pre skríning asymptomatickej bakteriúrie ostáva aj v prehodnotených odporúčaniach kultivácia moču s nálezom > 105 kolónií tvoriacich jediný kmeň baktérií v 1 ml moču odobranom metódou stredného prúdu. Metóda je pre bežnú prax relatívne drahá, v praxi primárneho kontaktu sa používa kultivácia na podložnom sklíčku alebo priame mikroskopické vyšetrenie náteru z moču farbeného podľa Grama, ale senzitívnosť oboch týchto metód a ich negatívna prediktívna hodnota sú nedostatočné. 
Pozitívny skríning asymptomatickej bakteriúrie u tehotných žien (odporúčanie 1) a jej cielené preliečenie antibiotikami podľa citlivosti významne znižujú u po stihnutých žien výskyt klinicky zjavnej pyelonefritídy ako aj riziko pôrodu dieťaťa s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Naproti tomu pozitívny skríning asymptomatickej bakteriúrie u netehotných žien a mužov (vrátane diabetikov) naproti tomu vôbec neovplyvní konečný osud ani klinický priebeh chorých s asymptomatickou bakteriúriou, naopak, nežiaduce účinky antibiotík, vrátane nárastu rezistencie sú negatívnym dôsledkom skríningu asympto­matickej bakteriúrie v tejto kategórii postihnutých osôb. Zatiaľ nie je dostatok presvedčivých štúdií o mož nom význame skríningu asymptomatickej bakteriúrie u cho rých s kosáčikovou anémiou a s recidivujúcimi infekciami močových ciest. 
Uvedené odporúčania podporuje aj Americká akadémia pediatrie, Americké kolégium pôrodníkov a gynekológov a Americká infektologická spoločnosť.

Urban hospitals in the United States: how the business of healthcare has changed over time


Eric GASS


SÚHRN


Následkom presunu priemyslu z centra miest, rastu predmestí, zavedenia riadeného financovania a pokrokom zdravotníckej technológie došlo koncom 20. storočia k transformácii mest ských nemocníc. Elánok sa zaoberá meniacou sa kultúrou amerického systému zdravotnej starostlivosti a dopadom týchto zmien na rasovú nerovnosť v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a opatreniami, ktoré urobili nemocnice na svoju záchranu, aby zostali životaschopné i napriek zmenšujúcej sa podpore štátu. Očakáva sa, že v USA na začiatku 21. storočia sa budú budovať nové nemocnice. Poznanie, ako spoločenské zmeny ovplyvňujú zdravotný systém, umožní zaistiť spravod livé poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre všetky spoločenské vrstvy.
Kľúčové slová: medicínska sociológia - deindustrializácia - prístup k zdravotnej starostlivosti.

SUMMARY


Due to deindustrialization and the growth of suburbs, the managed care business model, and improved technology, urban hospitals underwent a transformation in the late-20th Century. This article reviews the changing culture of the American healthcare system, how those changes have impacted racial disparities in healthcare, and what hospitals have done to survive and remain profitable in the face of diminishing returns on government-provided health insurance. Hospital construction in the United States is poised to expand in the first half of the 21st Century. By understanding the history of how community change impacts healthcare, future plans can include fair and equal coverage among all populations.
Keywords: medical sociology, deindustrialization, access to healthcare

Partneri