V uplynulých dňoch sa prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc., dožil svojho krásneho životného jubilea. Narodil sa 27. mája 1939 v Bratislave. Podstatné naozaj je, že sa človek musí narodiť, aby sa o ňom mohlo hovoriť či písať. Za každým totiž potom stojí jeho životná cesta lemovaná činmi, myšlienkami, starosťami i radosťami. A vždy napokon príde čas, vzácna príležitosť, keď sa nad ňou žiada trocha zamyslieť a povedať si, aká bola? U niekoho stačí len maličké, ale u niekoho dlhé, predlhé zamyslenie. Ale aj o tom je život.
Keby sme teda životnú cestu prof. Hegyiho porovnali so zdolávaním vysokohorských končiarov, tak v týchto dňoch "vystúpal" a zdolal akúsi, horolezeckou terminológiou povedané, "sedemtisícovku". Áno, čo desaťročie, to prevýšenie o jeden kilometer. No a zo života tiež veľmi dobre vieme, že veľa ľudí okolo nás má radšej príjemnú rovinku, najlepšie mierne klesajúcu...
Možno je to životný paradox, že niektorí z nás, čím sú starší, nazvime to možno výstižnejšie, skúsenejší, tým majú vyššie a vyššie ciele. U niektorých však tento paradox neexistuje, funguje totiž opačne, čím sa jeho život stáva príjemnou a pohodlnou "zvykovou" zákonitosťou. Prvej skupine ľudí, do ktorej sa prof. Hegyi už dávno zaradil, nejde len o zdravú ctižiadosť, ale aj o nesmierny pocit zodpovednosti voči ostatným. Ide jej (jemu) aj o vlastnú hrdosť a česť byť nielen užitočným a prospešným iným, ale aj šťastným a spokojným so svojím osobným i profesijným životom. Zodpovednosť a postoj k ľuďom prof. Hegyi nikdy nemeral prístupom druhých k nemu, ale vždy išiel ústretovo osobným príkladom, vzťahom k vlastným povinnostiam, k ochote vždy a za každých okolností pomôcť tomu, kto pomoc potreboval. Len ten, kto tieto vysoko humánne atribúty nepochopil, neodplácal ich rovnakou mincou, nemal u neho na ružiach ustlané. Áno, profesor šetrí chválou, ale už úsmev či priateľské gesto vnímajúcemu človeku povie viac ako celé súvetia.
Mali sme a máme to šťastie pracovať s prof. Hegyim, aby sme, okrem iného, neraz pocítili, že je nielen stopercentne dobre pripravený odborník, ale aj veľkorysý priateľ, na ktorého sa mohol každý, za každých okolností, vždy spoľahnúť. Keď sme častokrát spoločne riešili neľahké úlohy denného pracovného života, vždy sa ukázala jeho obrovská skúsenosť, múdrosť, láskavosť, ale aj autorita, razancia, odvaha a odhodlanosť presadzovať vždy len to najlepšie, najkvalitnejšie a najnáročnejšie.
U pána profesora sa priateľstvo, profesionálna kolegialita, kvalifikovaná práca, perfekcionizmus dovedený až do najdokonalejšej dokonalosti hraničiacej až skoro so "zázrakom" naozaj meria len činmi, nie slovami. Ak by sme sa pokúsili všetky jeho "činy", jeho život čo len zhruba načrtnúť, nestačilo by pre to možno ani celé číslo Lekárskeho obzoru.
Tak hádam len toľko. Do svojich narodenín prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc., pracoval na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave na Fakulte verejného zdravotníctva ako vedúci Katedry behaviorálnej medicíny, aby sa v súčasnosti stal jej radovým členom. Chcel isť študovať medicínu, ale akosi mu vtedy Bratislava nepriala, aby nakoniec odišiel študovať svoju milovanú profesiu na LF UP v Olomouci, kde aj promuje v roku 1963. Tu sa aj zoznamuje so svojou neskoršou manželkou. Narodili sa im dvaja synovia a jedna dcéra. Nestáva sa vždy tak často, aby si za spoločný nedeľný rodinný stôl sadali až štyria lekári. Dcérka totiž nasledovala medicínsku odbornosť svojej mamičky, očnej lekárky, a mladší syn zasa otca, v odbore vnútorné lekárstvo. Tretí je špičkový informatik a programátor.
Po promócii odchádza prof. Hegyi na dlhých desať rokov pracovať na interné oddelenie OÚNZ Topoľčany ako sekundárny lekár, pod vedením primára Gressnera, zakladateľa slovenskej geriatrie. Zároveň pôsobí aj ako vedúci lekár dorastového oddelenia v rokoch 1965 - 1973, vedúci lekár alergologickej ambulancie v rokoch 1969 až 1973, závodný lekár pre zamestnancov NsP Topoľčany v rokoch 1965 - 1970. Je aj externým učiteľom na Zdravotníckej škole v Topoľčanoch v rokoch 1963 - 1973. V roku 1973 odchádza do NsP v Novej Bani, patriacej pod OÚNZ Žiar n/Hronom, kde zastáva funkciu zástupcu primára na internom oddelení, neskôr pracuje ako primár oddelenia klinickej biochémie a vedúci alergologickej ambulancie. V roku 1977 sa sťahuje do NsP Malacky, kde mu bol ponúknutý post primára doliečovacieho oddelenia. V rokoch 1991 - 1994 sa stáva riaditeľom Výskumného ústavu gerontológie v Malackách. V rokoch 1995 - 1996 je menovaný za riaditeľa Geriatrického centra a primára geriatrického oddelenia v Malackách.
Nezabúda však ani na pedagogickú prácu, v rokoch 1996 - 2002 je docentom Katedry medicínskej pedagogiky Školy verejného zdravotníctva SPAM v Bratislave, teraz Fakulty verejného zdravotníctva SZU a od 1. 12. 2002 vedúcim Katedry výchovy k zdraviu a medicínskej pedagogiky Fakulty verejného zdravotníctva SZU.
Vykonával množstvo iných funkcií - krajský odborník pre geriatriu, člen výboru Slov. spol. dorastového lekárstva, 1969 - doteraz člen výboru Slov. gerontologickej spoločnosti, 1994 - 2002 prezident Slov. gerontologickej a geriatrickej spoločnosti (od r. 2002 viceprezident), podpredseda Fóra vedeckých a výskumných pracovníkov Slovenska, člen a viceprezident Generálnej rady EURAG (Európskeho združenia staršej generácie so sídlom v Luxemburgu) za SR, 1995 - doteraz vedúci redaktor časopisu GERIATRIA, 1999 - člen redakčnej rady Eur J Geriat, 2004 - ved. redaktor časopisu Verejné zdravotníctvo, 2000 - 2002 - člen kolégia ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR, 2002 - čestný člen Generálnej rady EURAG a Ascona Scientific Council, 2003 - člen Ved. rady FVZ SZU.
Publikačná činnosť: 22 knižných publikácií (2 zahr.), 8 učebníc, 330 odborných publikácií (72zahr.), 302 prednášok, (128 medzinár.), 397 citácií (58 zahr., 17 v monografiách). Pedagogická činnosť: LF UK v Bratislave, ILF Bratislava, od 1996 komplexná pedagogická činnosť na Katedre medicínskej pedagogiky Školy verejného zdravotníctva SPAM, školiteľ 7 doktorandov, oponent rigoróznych a doktorandských prác FZ SP TU a záverečných prác MPH. Riešiteľ mnohých vedecko-výskumných úloh, zaviedol viaceré nové metodiky. Pracoval na koncepciách odboru geriatrie, verejného zdravotníctva a koncepcie Výchovy k zdraviu 2008.
Preto, keď sa môžeme trocha zamyslieť (aj) nad tým, ako sme žili, čo za sebou nechávame, môžeme konštatovať, že za profesorom zostáva veľmi, veľmi veľa. Ako vravia jeho asistenti na Katedre behaviorálnej medicíny FVZ SZU, ich profesor založil "hegyiovskú školu" vysokej náročnosti, perfekcionizmu, dokonalosti, ale aj slušnosti, tolerantnosti a vlastnej príkladnosti. Dovolíme si tvrdiť, že niet študenta, ktorý, keď prešiel jeho školou, by si od neho niečo podstatné neodniesol. Aspoň stopu, smer, ktorým by mal vykročiť, ak chcel byť osobne šťastný nielen z pocitu vlastnej užitočnosti, tvorivosti, ale aj profesionálneho zvládania vlastnej odbornosti.
Je známe, že v chápaní povinností a posudzovaní kvality každej práce je prof. Hegyi vždy nekompromisný, ale spravodlivý. Profesor Hegyi má však rád okrem inteligentného humoru aj hudobných klasikov, miluje dejiny, literatúru faktu i poéziu a z básnikov obdivuje najmä Goetheho a jeho myšlienku, že človek nestráca vždy, keď sa niečoho odrieka.
Vážený pán profesor,
dovoľte nám, aby sme v mene všetkých vašich priateľov, kolegov, spolupracovníkov, blízkych i vzdialených známych Vám aj takýmto spôsobom popriali do ďalšieho života ešte veľa zdravia, síl, trpezlivosti, ale aj krásneho rodinného prostredia, aby ste ďalšie tisícmetrové prevýšenie zdolali s takou ľahkosťou a optimizmom, ako tomu bolo doteraz. Do tejto strmej cesty vám všetci úprimne držíme palce.
70th anniversaries of Professor Ladislav Hegyi, M.D., PhD.
Roman Kováč, Ivan Bielik
